Počas chlipkania čaju sa snažíš sumarizovať zážitky alebo aspoň tak troška si zopakovať dianie.
Zmena prostredia oproti horám je silná. Tam bolo všetko jednoduché. Iba krása prírody a ty. Interakcia s ľudmi prostá, zúžená skoro výhradne na vybavovanie ubytovania a stravy.
Ako to tu vlastne začalo?
Od prvého momentu návrat do mesta zažívaš ako fenomén. Najprv máš obavy kvôli zážitkom z Kathmadu. Ruch, veľa ľudí, prašné cesty, autá a motorky. Hluk.
Pomaly ale nadobúdaš pocit, že Pokhara toho sľubuje viac. No aj keby tak nebolo, tak aspoň by mali byť odstránené niektoré boľavé “defekty” z pobytu na horách. V prvom rade ceny musia byť nižšie, pamätáš si z Kathmandu, že to bolo príjemné. Za eurko sa napraskať na obed, to bolo niečo! Asi sa bude dať aj viac socializovať. Myšlienkové prúdy na horách sú skvelé. Čas trávený s nimi je, ako istý spôsob meditácie. Po piatich týždňoch ťa ale samota mení na natlakovaného extroverta. Takého, ktorý na malý impulz hneď vychrlí tonu slov.
Pokhara sa odrazu stáva generátorom týchto impulzov.
Prechod od autobusu k ubytovaniu je postačujúci, aby si svoj imaginárny kalendár naplnil na niekoľko dní. Jedlá, paragliding, jazero, člnkovanie, slnko, čítanie, písanie, rozhovory. Impulzy.
Ulice sa ti pred očami menia na veľtrh jedla. Špinavé malé nepálske “diery”, kde sú dva horáky, tlakový hrniec, panvica, olej a všetky tie kúzla ázijskej kuchyne. Traja-štyria Nepálci a ešte sa aj ty tesne zmestíš ku stolu. Ale nielen to.
Zelovoce. Paradajky, ktorých si dostával na horách iba tak na ukážku k jedlu. Kukurica opekaná na ohni pri ceste. Banány, melón, papaja, ananás, mladý kokos. Ale nielen to.
Čínska reštaurácia. Indická. Pizza pečená v peci, pekárenské koláče. Káva. Presso. Hamburger, ryby, obchody s potravinami a s pivom o polovicu lacnejším, než si videl za posledných 5 týždňov. Asi si v raji.
K hostelu si najprv opatrný, tento bol najlacnejší na hostelworlde. No postupne sa doň zamiluješ. Jednoduchý dom na vŕšku malého kopca. Atmosféra jemne orientálna. Šesť izieb v rade, s dlhou a úzkou teraskou pred nimi, nič viac. Vonku tri závesné postele. Kvety, zeleň, stôl s posedením a výhľad. Výhľad na jazero a horu oproti na vrchu s veľkou japonskou stúpou postavenou pre svetový mier. **Pre svetový mier!**
Vidíš aj kus mesta, toho turistického. Oproti tomuto pokoju silný rozdiel, ktorý ti okamžite generuje kopec myšlienok. Impulzy…
Majiteľ a dvaja jeho kamoši, tu zamestnaní, spontánne podporujú tvoju potrebu interakcie s ľudmi. Príjemné privítanie, úsmevy, pár prehodených slov. Ku všetkému ešte dva psy dotvárajúce rodinnú atmosféru. Paris a biele huňaté šteniatko Momo ❤️
Za 7 eur za izbu na deň to bola najlacnejšia voľba. Žeby aj tá najlepšia?
Ideš dole na obed. Pestrosť reštaurácií láka, nedá sa ani vybrať. Smerom do turistickej štvrte ceny stúpajú. Vydávaš sa na druhý smer. Dal bhat klesne k 1,2 eur a s mäsom na 1,8 eur. Mäso za babku ťa presvedčí. Sadáš si a naješ sa do sýtosti.
S radosťou uvažuješ o raňajkách aj o zajtrajšom obede. Ráno to budú sladké pekárenské koláče a za hrniec masala tea.
Na večer si kupuješ pivo, ktoré si nemal od odchodu z domu! Ach, nekonečné radosti.
Dobre si pamätáš aj to, ako si sníval o masáži počas treku. Možno by sa hodil po vyše 300km peškovania s hebedo ruksakom. Je to náhoda, že každú desiatu reštauráciu strieda masážny salón? Jasné, že nie si jediný turista, ktorý o tom sníval. Aká sladká komercia…
Večer si sadáš na dvor k Austrálčanovi a Nepálcovi z hostelu. Uvoľnená atmosféra. Kecáte random, o zážitkoch. Presne typ rohovoru, ktorý potrebuješ. Zdieľanie. Na stole nepálska domáca - raksi vo flaši od Sprite, popolník a tvoje pivo. Otváraš a vychutnávaš si. Je presne, ako si si ho predstavoval. Občas traja fajčia jednu cigaretu. Stačí.
Ráno si vyspatý doružova! Horské pseudo postele so spacákom vystriedal super pohodlný matrac a perinka. Pohodlie by odobrila aj princezná na hrášku! Po raňajky smeruješ do včera vyhliadnutej pekárne, ale na ulici ťa oslovuje teta so svojimi domácimi koláčmi. Aj tá cena v pekárni bola veľmi dobrá, ale od tety to zjednávaš na skoro polovicu. No povedz jej nie… Nakupuješ a s nekončiacou spokojnosťou to tlačíš do seba na hosteli s hrncom čaju. Ranné svetlo na jazere k tomuto všetkému. Impulzy.
Rezerváciu ubytovania si mal na tri noci. So zvedavosťou sa vyberáš na prieskum hostelov, aby si našiel bývanie na nasledujúce dva týždne. Kuchyňu určite potrebuješ. Majonézu si si už očekoval v potravinách. Majú ju, takže na Vianoce bude šalát.
Okolie tiež nemeníš. Hranica turistickej časti, kde sa lámu ceny a na ktorú si štastím natrafil, je výbornou lokalitou.
Kecáš s hoteliermi a ceny ti začínajú klesať až na 3,5 eura za izbu na deň. Wow! Väčšina hostelov ale nemá žiadnu dušu oproti tvojmu vidiecko-orientálnemu domčeku na vŕšku.
Ďalšie ráno si sadáš pod okno k výhľadu. Krátka meditácia by možno padla dobre. Však tie podmienky sú k tomu úplne dokonalé. Sleduješ si len dych. Pol hodinka stačí.
Toto prostredie sa tu nedá nechať. Majiteľ je na dvore. Sadí kvety a je sám. Chce to pokec o cene. Otázka, odpoveď, druhá otázka, váhanie, odpoveď. Cenu dohaduješ na 5 eur na deň. Spokojnosť. Bývanie s touto atmosférou na celé dva týždne zabezpečené. Radosť ako po ťažšej skúške na výške. Impulzy.
Celý deň aj ďalší deň len chodíš a vybavuješ. S radosťou všetko. Tandemový paragliding, ktorý tu je taký populárny, zrazíš zo 70 eur na 48. Požičanie motorky na deň z 8 eur na 5. To bude výlet! Raná hodinka jógy za dobrovoľný príspevok. Aj taká je Pokhara.
Dostávaš sa k jazeru. K večeru je krásne. Pri jazere bary, aj bary so živou hudbou. Včera si počul jazz, teraz tu hrá rock a tam ďalej také party parrtyy. Pestré aj toto. S novoročnou zábavou nebude problém.
Samé krásne momenty s partnerkou po boku. Ráno ste si dali dole aj hodinky z rúk. Nezbedný nápad v znamení slobody. Čas vlastne nepotrebujete vedieť k ničomu. Kúpiť si mladý kokos a cuckať si na ulici vodičku z neho, na to nikto nepotrebuje vedieť čas.
Vypožičať si loďku od miestneho rybára a naobedovať sa na vode. Ani na to netreba vedieť čas.
Večer bude film! Lebo aj také miesto tu je, kde zadarmo premietajú filmy. Pri jazere na streche domu. Bude to horor “IT”. Je to jedno, čo to bude…
Olovrant v “diere” s Nepálcami. Stačí samosa. Taká jednoduchá okorenená zemiaková plnka v chrumkavom cestíčku.
Ešte krátky relax so západom slnka a ideš na ten film. Vypísaný je ale iný, aký bol poobede. Fear and loathing in Las Vegas. Majiteľ hovorí, že horor pozerali včera. Neveríš, že toto sa stalo 😄 Sadáš si k plátnu. Pivo je drahé ako na horách, takže si vyberáš nepálsky milkshake. Banánový s miestnym bielym jogurtom. Volá sa lassi.
Po začatí filmu ťa pozývajú na kávu. Za glg dobre padne. Relax. Lassi ti chutí stále viac. Film je čarovnejší. Zábava. Radosť. Impulzy.
Aj takáto je Pokhara.
