Pocity z Couchsurfingu u Laxmana sa neskôr omnoho zlepšili. Večere boli veľmi pokojné. Večerali sme spolu pri jednom stole a väčšinou sme počúvali nejaké príbehy o nepálskej kultúre alebo o etnických skupinách.
 |
| Thamel |
Tharu
Presne takto prišla reč aj na ľudí zo skupiny Tharu. Títo ľudia žijú prevažne v južnej časti krajiny, blízko pri indických hraniciach. Keďže Laxman pochádza presne z tejto oblasti, Chitwan (kde sa mimochodom dá ísť na safari a pozorovať nosorožce, veľké šelmy aj slony), má veľa kamarátov a zážitkov s Tharu kultúrou. Tharu ľudia do dnešného dňa nosia len minimum oblečenia. Nejaká látka obtočená okolo lona, mladšie dievčatá majú zahalené aj prsia. Staršie ženy ževraj už ani to nie, ale však podobný efekt poznáme aj zo Slovenska, keď niektorým babkám sa už tie podprdy nosiť nechce a kozy jednoducho pustia na pašu 😀 Pracujú výhradne na poliach a prednedávnom ešte nepreferovali vzdelávanie na školách. Dnes už však všetky Tharu decká chodia do školy. Ako aj pri iných etnických skupinách, aj pre nich sú svadby dohodnuté skôr medzi rodičmi, a to už vo veku 3-5 rokov. Dohodnutá svadba je kvalitne zapíjaná a oslávená. Postupne sú deti zoznámené a vo veku 14-16 rokov prichádza čas svadby. Tá začína v dedine nevesty, kde sú všetci jej obyvatelia pozvaní na hostinu a zábavu. Na svadbu sa prichádza údajne len na kočoch ťahaných byvolmi. Zábava trvá 2-3 dni a na záver si ženích zoberie svoju nevestu domov do svojej dediny. Druhá oslava je samozrejme v dedine ženícha, kde rovnako ako predtým, je vítaná celá osada. Týmito 4 až 6 dňami však zábava nekončí. Ďalšie víkendy sú venované stále oslavám, ale už výhradne v užšom rodinnom kruhu. Takto Tharu ľudia oslavujú aj niekoľko víkendov po sebe 😊 Rozpočet si netrúfame ani len odhadnúť 😀
Okrem podobného rozprávania sme sa naučili 2 kartové hry, koré sme si zahrali spoločne s celou rodinkou. Staršia dcéra si nenechala ujsť príležitosť, ukázať nám prezentáciu o Nepále, ktorú pripravovala do školy. Tejto príležitosti som sa chytil aj ja a ukázal som všetkým jednu prezentáciu o Slovensku, ktorá je od mojich študentských (BESŤáckych) čias stále v mojom počítači.
Asi najväčším “highlightom” u Laxmana bol sobotnajší obed, keď sme varili my, hostia, pre celú rodinu. S Miškou sme spravili cesnakovo rascovú polievku, Taliančok spravil penne a Francúzka kuracie mäso s pečenými zemiakmi. Takéto spoločné aktivity považujem za najkrajšie momenty couchsurfovania.
 |
| Sobotňajší obed u Laxmana |
Koniec koncov celkový zážitok u Laxmana bol pozitívny. Trošičku “zneužíva” couchsurfing, ale pravdou je, že človek u nich zažije aj skvelý kultúrny “výlet”.
Mesto Kathmandu
 |
| Kathmandu za súmraku |
Kathmandu, ako mesto, je…šialené. Neustále a všade je veľa ľudí, prachu a hluku. Práve kvôli neustále sa víriacemu prachu nosia bežne ľudia na ulici na tvárach rúška. Ako prvú vec sme si šli vybaviť povolenie do chráneného územia Annapurny pre našu túru. V meste sme sa od začiatku zásadne pohybovali lokálnymi autobusmi. Busy boli zážitkom sami o sebe. Predstavte si to nasledovne: pri superprašnej a upchatej ceste sa za každou križovatkou (niekedy aj častejšie) pribrzdia mikrobusy a menšie autobusy. Z nich vytŕča nejaký chlapec (+/- 12 až 18 ročný!), ktorý brutálnou rýchlosťou melie zastávky ich trasy. My sme tie slová ani nevedeli rozpoznať, takže sme im väčšinou kričali našu zastávku naspäť. Zväčša do 2 minút sme sa už tlačili do plného, miestami úplne prepchatého autobusu. Všetci sa usmievali, aj my 😊 Pri výstupe sme ešte troška zargumentovali, aby nám nedali platiť 1,5 alebo 2x toľko a hotovo 😊 Miestne busy sú na základe mojich skúseností všade super. Aj tu, aj na iných miestach som mal nejeden príjemný rozhovor a okrem iného menej podporujeme hnusný svet taxikárov. Jaj cenu som ešte ani nespomenul, cca. 12 eurocentov za jazdu 👍
Okrem vybavovanie povolení sme pomerne dosť času trávili hľadaním a zjednávaním spacákov na túru. Potrebovali sme niečo ľahké a vhodné až do -5 / -10 stupňov. Kvôli spacákom sme zavítali 2x na centrálne trhovisko Kathmandu, do Thamelu.
 |
| Thamel |
Thamel je znova len jeden z nosných zážitkov z mesta. Predstavte si spleť úzkych uličiek plných ľudí, kde sa občas premelie aj nejaká tá motorka. Na všetky strany kam sa pozriete sú obchody. Od špinavých malých dier až po pekne zariadené a seriózne butiky.
 |
| Thamel - tie špinavšie zákutia |
Kúpiť sa tu dá v skratke všetko. Trekkerských obchodov je pomerne veľa, turisti si tu nakupujú niekedy aj plnú výbavu. My sme v prvom kole očekovali ceny. Páperové fake North face spacáky ponúkali od 60 do 90 eur (bez zjednania). Počas nášho prieskumu sme sa naučili, ktoré vlastnosti spacákov treba najviac sledovať. Po vyčerpávajúcom prvom kole bolo jasné, čo je náš vyhliadnutý artikel: páperový spacák s váhou pod 1 kg s čo najväčším množstvom páperia - cenovo ideálne 40, max 60 eur. Druhé kolo začínalo v temnejšej časti Thamelu, v tých špinavejších obchdoch. Práve tam sme natrafili na naše šťastie. V jednom obchode, kde mali tak dokopy 3 spacáky, nás oslovil istý pán. Nevieme, či bol predajca alebo len kamatát majiteľa, ale povedal, že nás zobere k jeho synovi, ktorý spacáky predáva. Zaviedol nás medzi budovy úzkymi uličkami, miestami 1,5m širokými. Prišli sme na miesto, kde sa žiadne obchody nenachádzali, bola tam iba otvorená miestnosť, vyzerala ako garáž. Vnútri chlapík telefonoval a rátal peniaze. Ukázal nám spacáky, ktoré sa nám hneď pozdávali. Na pocit boli plné páperia, mali by slúžiť do -10°C. Z ceny 42 eur však nepustil ani cent. Vytiahli sme náš posledný argument, že keď nepustí, tak teda my sa ešte pozrieme inde, na čo… tiež nijako nezareagoval. Chodili sme hore-dole po obchodoch, ale nakoniec sme sa predsa len k tomuto chalanovi vrátili. Nikto nevedel dať nižšiu cenu ako on. Našou teóriu je, že on bol v skutočnosti distribútorom obchodov. Preto bol taký zašitý, a preto nemal záujem znižovať cenu. Veselo sme nakúpili a dopriali si oddych na najkľudnejšom mieste mesta, v Garden of Dreams 😊
(Ako doplnkové info uvediem, že podobné spacáky u nás doma začínajú na cene od 160 eur. Práve preto veľmi zvažujeme, že keby boli neskôr príliš hrejivé, tak ich namiesto predaja radšej pošleme domov poštou).
 |
| Thamel - tie káble nerozmotáš
|
 |
| Garden of Dreams |
Swayambhunath
V Kathmandu sme veľa iných miest nenavštívili. Ne druhý deň sme boli ešte v jednom budhistickom kláštore na kopci - Swayambhunath, nazývanom aj Monkey temple, odkiaľ bol krásny výhľad na mesto.
 |
| Swayambhunath |
Návštevu spestrili všadeprítomné opice. Ich sledovanie bolo pre nás skoro nekončiacou zábavou 😊
 |
| Blšky, blšky... |
 |
| Cestujem len s mamou |
 |
| Myslím, teda som |
 |
| Modlitebné kotúče pre šťastie |
V nedeľu sme zavítali do kostola. Kresťanov v Kathmandu veľa nie je, buď sú Hinduisti alebo Budhisti. Po necelej hodine a pol cestovania miestnym autobusom sme konečne prišli na miesto. Aj keď už na prvý pohľad bolo zreteľné, že ide o katolícky kostol, ani ten si nezabudol zachovať ázijský feeling. Socha Krista bola gýčovejších farieb, pred dverami sa vyzúvali topánky a vo vnútri sa sedelo na zemi. Namiesto podávania rúk sa robili krátke úlkony smerom jeden k druhému, pre oltárom horeli vonné tyčinky. Čo však ostalo nezmenené boli niektoré z mládežníckych piesní. Celkový pokoj tohto miesta rušil len ostnatý drôt lemujúci múry okolo kostola a stráž pred bránou.
Naša návšteva Kathmandu skončila ranným odchodom do dedinky Besisahar, odkiaľ začína túra okolo Annapurny. Cesta autobusom bola taká autentická, ázijská, aká má byť. Málo miesta, rozbité cesty, hazardujúci šoféri a dlhé dlhééé sedenie. V čase písania týchto poznámok sme už veselo na túre na 2700 metroch. Sem však viedlo veľa veľa krokov, takže o tom v ďalšom poste 😉
