Z džungle
Druhé ráno v Himalájach je už trošičku viac svieže. Budíček sme posunuli znova o 10 minút skorej. To, že vstávame prv než predchádzajúci deň však pociťujeme len na svetle, vyspatí sme znova do ružova. Totiž aj v Chamche nám domáci po 8-mej hodine večer naznačili, že večerníček skončil.Kým vyrážame, slnko už praží.
 |
| Rainbow hotel, Chamche |
Po prejdení dedinky prichádzame k malému visiacemu mostu a v jeho strede dostávam otázku od Mišky: "A vieš čo?"
Hneď sa usmejem od radosti. Presne som vedel čo 😊
Táto otázka sa opakuje zväčša každý mesiac na naše výmesačie. Položí ju vždy ten z nás, kto si spomenie prvý. Tentokrát to je ale trošku okrúhlejší počet mesiacov. Tešíme sa z jeden a polroka spolu ❤️
Štipka radosti navyše nikdy nezaškodí, a tak zabúdam na vyhádzané ramená, ktoré ma cez tú váhu ruksaku celkom trápia. Stáva sa mi to zakaždým, keď mám ťažký batoh a je takýto hic.
Po jednom strmšom výšľape zrazu vidíme, že nám v ceste smerom dole stojí teliatko.
"Čakaj zvieratko naše, ideme ťa pohladkať," veselo pokračujeme bližšie k nemu.
Ako také tela pozerá na nás, kým prídeme do jeho bezprostrednej blízkosti. V tom začne funieť, nasmeruje na nás svoje tvrdohlavé čelo so špicatými rožkami a behom k nám spraví tri rýchle kroky.
Býčok to bol! Mladý a ambiciózny, +/- 50-kilový. Hladkať ho už rozhodne nechceme, ale bolo by pekné ho nejako obísť. Stojí v strede cesty a kopec je strmý na obe strany...
Druhý pokus: Spravím dva kroky k nemu, reakcia býka rovnaká. Miška vykríkne. Takto to nebude dobré. Šplháme sa cez kríky a oblúkom obchádzame to tupé zviera 😑
Prichádzame k širokej otvorenej dolinke v strede s riekou Marsyangdi a s dedinou Tal.
Dávame si krátku pauzu s müsli tyčinkami, zvyškom klobásy od Miškinej maminky, ktorá je v tom okamihu pre nás hotovým klenotom a samozrejme filtrujeme vodu do zásoby.
Tal je v pohode dedinka. Svojím spôsobom veľmi pekná. Je otvorená a má dostatok slnka od rána až do večera. Podľa popisov je Tal známa najmä koňmi, ktoré sa zvyknú pásť navôkol. My však žiadneho nestretáme, no vodopád na konci dediny je prekrásny.
Vidno, že dedina má dlhšiu históriu. Vadí nám na nej len jedna vec. Sú tu samé ubytovne, nevidíme skoro žiadne domy tunajších domácich. Dokonca aj tradičné domy sú prerobené na menšie ubytovne. Je to vlastne prvá dedina, kde vidíme pomerne veľa turistov, sedia na terasách a papkajú si obed alebo si len tak oddychujú. Sme radi, že máme ešte čas pokračovať v túre a zájsť dnes ďalej.
Za Tal sa dolina zužuje do kaňonu rieky. Ideme po boku, po ceste vytesanej do skál nad riekou.
Po dvoch hodinách prichádzame do Karte. Už z diaľky nás víta šialený mekot desiatok malých kozliatok na jednej strane mosta.
Tu nás dobieha Škót zo včera. Potešili sme sa aj my, aj on. Keďže mal tiež v pláne ostať v Karte, vydávame sa na druhú stranu mosta spoločne. Tu si všetci traja hľadáme ubytovanie.
Prvé ubytovanie je milé, nemusíme ísť ani ďalej. Lodge 3 sisters nám nocľah ponúka zadarmo. Tešíme sa na teplú sprchu a jedlo. Teplota k večeru už značne klesá, nie je to ako v Chamche. Síce sme nevystúpili veľa výškových metrov, nachádzame sa však v štrbinke medzi kopcami, takže cez deň je tu málo svetla.
Večeru si dávame s Derekom. Po ďalšom dni bez vareného obeda si dávame samozrejme Dal bhat. Dopĺňanie jedla dovtedy, kým sa človek nenaje, je vítané 😊
Po večeri sa nám na prvý pohľad introvertnejší Derek postupne otvára. Rozhovor naberá na hlbokých myšlienkach a všetci si to veľmi užívame. Od prírody a od hôr počnúc, zachádzame k témam ako cestovanie, radosť, tai-chi a meditácia, naše profesie, náboženstvá, energie a vibrácie. Rozprávame sa hodiny, domáci už dávno spia a nám napokon tiež začínajú klipkať oči.
Tentokrát sa nás však domáci ani len nepokúšali dostať von z jedálne, aby mohli zamknúť. Náš rozhovor s Derekom sa jednoducho nedal prerušiť. Tešíme sa, že sme natrafili na takéhoto človeka, s ktorým môžeme viesť tak obhacujúci rozhovor. Derek je presne ten typ, ktorého vždy rád stretneš na dobrodružnej ceste po Ázii.
Po úvodnej hodinke kráčania sa dostávame do Dharapani, kde nás čaká prvá kontrola TIMS karty (Trekers Information Management System) a prvé seriózne váhanie, ako využiť našu časovú slobodu. Vedľa kontrolného bodu si totiž všímame informačnú tabuľu s mapou a popisom bočnej túry. Tá smeruje k dvom jazerám blízko hory Manaslu.
Informácie lákajú netradičným a odlišným prostredím v porovnaí s Annapurna okruhom, ako aj menším počtom návštevníkov. Výlet má trvať dokopy 5 dní.
Váhanie nakoniec uzatvárame, rozhodli sme sa neísť. V okolí Manangu ešte bude veľa podobných možností na kratšie výlety, o ktorých máme načítaného o čosi viac. Kráčame ďalej.
Prichádzame k ďumbierskym výškam a otvárajú sa nám prvé výhľady na Manaslu (pozn. 8163m, ôsma najvyššia hora sveta)!
Džunglu zreteľne zanechávame za sebou, porast sa mení na zmiešané lesy.
Po Dharapani uvidím malý stánok s ovocím. Kým Miška pokračuje ďalej, ja zjednávam banány. Ani za svet mi ich teta nechce dať za 20 centov za kus. V Kathmandu stáli 10. Nakoniec horko-ťažko získavam 4 banány za 1 euro a dopĺňame si tak nevďačné raňajky. Po hodine stále málo... Tie vločky boli ako za trest!
Už aj včera sme spozorovali pokles nálady, keď sme začali byť hladní, takže len čo prichádzame k 400-metrovému stúpaniu, bez váhania sa zastavujeme na obed.
Vychádzajúc zo stajničky (pardón, z kúpelne) a kráčajúc cez dvor, vyrážam dych pani domácej, ktorá sedí zababušená v zimnej bunde. S vyvalenými očami za mnou volá: "Óóó, cóld!" No a ja, keďže mi je skoro až teplo po tej ľadovej sprche, idem uvoľnene a cítim sa ako superhrdina 😂
Večer nás domáci milo prekvapujú pohostením priamo v ich kuchyni. Oni sa ospravedlňujú, že jedáleň je stále vo výstavbe, my sa naopak veľmi tešíme, že si večeru vychutnáme v tradičnom štýle spolu s nimi.
Spánok znova hlboký ako Mariánska priekopa.
--------------
Všetky články o treku okolo Annapurny sú dostupné pod témou: Nepál
Hneď sa usmejem od radosti. Presne som vedel čo 😊
Táto otázka sa opakuje zväčša každý mesiac na naše výmesačie. Položí ju vždy ten z nás, kto si spomenie prvý. Tentokrát to je ale trošku okrúhlejší počet mesiacov. Tešíme sa z jeden a polroka spolu ❤️
Štipka radosti navyše nikdy nezaškodí, a tak zabúdam na vyhádzané ramená, ktoré ma cez tú váhu ruksaku celkom trápia. Stáva sa mi to zakaždým, keď mám ťažký batoh a je takýto hic.
Po jednom strmšom výšľape zrazu vidíme, že nám v ceste smerom dole stojí teliatko.
"Čakaj zvieratko naše, ideme ťa pohladkať," veselo pokračujeme bližšie k nemu.
Ako také tela pozerá na nás, kým prídeme do jeho bezprostrednej blízkosti. V tom začne funieť, nasmeruje na nás svoje tvrdohlavé čelo so špicatými rožkami a behom k nám spraví tri rýchle kroky.
Býčok to bol! Mladý a ambiciózny, +/- 50-kilový. Hladkať ho už rozhodne nechceme, ale bolo by pekné ho nejako obísť. Stojí v strede cesty a kopec je strmý na obe strany...
Druhý pokus: Spravím dva kroky k nemu, reakcia býka rovnaká. Miška vykríkne. Takto to nebude dobré. Šplháme sa cez kríky a oblúkom obchádzame to tupé zviera 😑
Prichádzame k širokej otvorenej dolinke v strede s riekou Marsyangdi a s dedinou Tal.
Dávame si krátku pauzu s müsli tyčinkami, zvyškom klobásy od Miškinej maminky, ktorá je v tom okamihu pre nás hotovým klenotom a samozrejme filtrujeme vodu do zásoby.
 |
| Rieka Marsyangdi a dedina Tal |
Vidno, že dedina má dlhšiu históriu. Vadí nám na nej len jedna vec. Sú tu samé ubytovne, nevidíme skoro žiadne domy tunajších domácich. Dokonca aj tradičné domy sú prerobené na menšie ubytovne. Je to vlastne prvá dedina, kde vidíme pomerne veľa turistov, sedia na terasách a papkajú si obed alebo si len tak oddychujú. Sme radi, že máme ešte čas pokračovať v túre a zájsť dnes ďalej.
Za Tal sa dolina zužuje do kaňonu rieky. Ideme po boku, po ceste vytesanej do skál nad riekou.
Po dvoch hodinách prichádzame do Karte. Už z diaľky nás víta šialený mekot desiatok malých kozliatok na jednej strane mosta.
 |
| Most spájajúci Karte so svetom |
Prvé ubytovanie je milé, nemusíme ísť ani ďalej. Lodge 3 sisters nám nocľah ponúka zadarmo. Tešíme sa na teplú sprchu a jedlo. Teplota k večeru už značne klesá, nie je to ako v Chamche. Síce sme nevystúpili veľa výškových metrov, nachádzame sa však v štrbinke medzi kopcami, takže cez deň je tu málo svetla.
Večeru si dávame s Derekom. Po ďalšom dni bez vareného obeda si dávame samozrejme Dal bhat. Dopĺňanie jedla dovtedy, kým sa človek nenaje, je vítané 😊
Po večeri sa nám na prvý pohľad introvertnejší Derek postupne otvára. Rozhovor naberá na hlbokých myšlienkach a všetci si to veľmi užívame. Od prírody a od hôr počnúc, zachádzame k témam ako cestovanie, radosť, tai-chi a meditácia, naše profesie, náboženstvá, energie a vibrácie. Rozprávame sa hodiny, domáci už dávno spia a nám napokon tiež začínajú klipkať oči.
Tentokrát sa nás však domáci ani len nepokúšali dostať von z jedálne, aby mohli zamknúť. Náš rozhovor s Derekom sa jednoducho nedal prerušiť. Tešíme sa, že sme natrafili na takéhoto človeka, s ktorým môžeme viesť tak obhacujúci rozhovor. Derek je presne ten typ, ktorého vždy rád stretneš na dobrodružnej ceste po Ázii.
K ihličiu
Ráno sa budíme o 6:30. Budík si stále pomaličky posúvame na skorší čas. Derek si na raňajky dáva ovsené vločky. Aby s nami domáci nemali veľa starostí, dávame si to isté aj my. Očividne sme sa dostatočne nepoučili z našej hrebeňovky po Nízkych Tatrách, kde sme po cereáliach boli zakaždým hladní už po hodine. Aj tu nám za chvíľku škvŕka v žalúdku. |
| Raňajky s Derekom |
Informácie lákajú netradičným a odlišným prostredím v porovnaí s Annapurna okruhom, ako aj menším počtom návštevníkov. Výlet má trvať dokopy 5 dní.
Váhanie nakoniec uzatvárame, rozhodli sme sa neísť. V okolí Manangu ešte bude veľa podobných možností na kratšie výlety, o ktorých máme načítaného o čosi viac. Kráčame ďalej.
Prichádzame k ďumbierskym výškam a otvárajú sa nám prvé výhľady na Manaslu (pozn. 8163m, ôsma najvyššia hora sveta)!
Džunglu zreteľne zanechávame za sebou, porast sa mení na zmiešané lesy.
 |
| Nadmorská výška okolo Dharapani |
 |
| Prvé výhľady na Manaslu (vľavo čiastočne v oblakoch) |
Rýchle a bombastické pražené rezance so zeleninou nás úplne rozmaznávajú a okamžite sa nám vracajú úsmevy na tváre 😊😋
Výstup zdolávame za hodinku a pol, Miška ide ako raketa. V Timangu na nás znova skúšajú triky, aby sme už ďalej nešli, lebo nás zastihne tma a bla bla bla... Dobre sa vynadívame na Manaslu a pokračujeme do Thanchoku.
Po ceste nás dobieha Derek. Je milé vidieť ho opäť. Okamžite sa dohadujeme, že aj v Thanchoku zostaneme spolu. Ručičky na našich "baterkách" však znova klesajú, takže za Derekom kus zaostávame.
Počas míňania akejsi dedinky nás fauna znova prekvapuje. Medzi stromami vidíme obrovskú opicu. S nadšením ju sledujeme, až kým si nás nevšime a neutečie.
 |
| Manaslu, pohľad z Timangu |
Počas míňania akejsi dedinky nás fauna znova prekvapuje. Medzi stromami vidíme obrovskú opicu. S nadšením ju sledujeme, až kým si nás nevšime a neutečie.
 |
| Langur šedý (zdroj: richardwellsphotography.com, ten náš sa hanbil) |
Autentický Thanchok
Do Thanchoku prichádzame za šera. Keďže sa nám znova raz podarilo prejsť väčšiu vzdialenosť, už teraz snívame, ako ušetrené poldni využijeme vyššie, kde si doprajeme dlhší oddych.
Thanchok je presne taká romantická himalájska dedinka, aké máme radi. Je tu veľa tradičných domov a miestnych ľudí. Hotelov je málo a otvorený takto mimo sezóny je len jeden. Síce konkurenciu nemajú, ubytovanie dávajú zadarmenko. Sme úplne K.O., takže veselo prikyvujeme, že nás práve získali.
Škoda len, že sme Dereka stratili. Nechápeme, kde sa stratil. Mal tu na nás čakať. Ani po obehnutí dediny (dokonca 2x) sme ho nenašli. Nevadí. Možno ho ešte niekde uvidíme a keď nie, tak na neho budeme spomínať s radosťou.
Škoda len, že sme Dereka stratili. Nechápeme, kde sa stratil. Mal tu na nás čakať. Ani po obehnutí dediny (dokonca 2x) sme ho nenašli. Nevadí. Možno ho ešte niekde uvidíme a keď nie, tak na neho budeme spomínať s radosťou.
Okrem poriadnej únavy nás ešte riadne potrápi ľadová voda. Solárny panel na ubytovaní nemajú. Povzbudzujúcimi myšlienkami pripravujeme svoje mysle a telá na to, že ešte jednu prekážku dnes musia zvládnuť. Po slnku niet ani chýru, takže je fakt zíímáááá!
Vychádzajúc zo stajničky (pardón, z kúpelne) a kráčajúc cez dvor, vyrážam dych pani domácej, ktorá sedí zababušená v zimnej bunde. S vyvalenými očami za mnou volá: "Óóó, cóld!" No a ja, keďže mi je skoro až teplo po tej ľadovej sprche, idem uvoľnene a cítim sa ako superhrdina 😂
 |
| Nočný Thanchok |
Kuchyňa je vlastne jednoduchá drevená chajda, varí sa na piecke. Ohník zohrieva jedlo aj miestnosť. Dokonalé.
Spánok znova hlboký ako Mariánska priekopa.
--------------
Všetky články o treku okolo Annapurny sú dostupné pod témou: Nepál
