Back on track (Späť na pôvodnej trase)
Posledné dni boli ťažké, napriek tomu si dávame veľmi odvážny cieľ. Cez Thorung La by sme sa chceli dostať za 3 dni.Presnejšie povedané, za 2 dni sa chceme dostať čo najbližšie k Thorung La, aby sme si tretí deň mohli vyhradiť na bezpečný prechod.
Ráno vyzdvihujeme veľké batohy, ktoré sme na Tilicho nebrali a prechádzame cez dedinu Old Khangsar. Úplne oputené staré osídlenie, ticho ako v hrobe. Nakúkame do prázdnych kamenných domov, v ktorých kedysi žili pastieri (video nižšie).
O niečo ďalej si dávame prvý oddych v zákrute vysoko nad Manangom, odkiaľ vidíme na celé otvorené údolie až do Braky. Pre mňa zatiaľ najkrajší výhľad z Himalájí. Na protiľahlom svahu Gangapurny dokonca zazrieme lavínu. Upozorní nás na ňu desivý hukot valiaceho sa snehu, ktorý sa ozýva celou dolinou. Po chrbte nám behá mráz.
 |
Údolie Manangu a Braky. Spätne dovidíme na hory, od ktorých sem cesta trvala 4 dni.
|
Po 5 hodinách kráčania bez jedla konečne prichádzame k chajdičke s občerstvením. Malá, lacná reštaurácia, čo nás teší, no nejako zabudli spomenúť, že vopred nemajú nič navarené. Až po pol hodine čakania oznamujú, že pripraviť jedlo bude nadlho. To už keď Nepálčan použije frázu “long time”, tak to naozaj znamená long time.
Nazúrení, že nám ukradli cennú polhodinku, utekáme ďalej. Jeme až v Yak Kharke, kam prichádzame úplne vyčerpaní. Napriek tomu sa rozhodujeme potiahnuť to ešte o jednu dedinu ďalej. Do Chuli Ledaru (4200m) prichádzame za súmraku.
Večer konečne ochutnávame jačie mäso. Uvarené okorenené kúsky jaka k dal bhatu chutia naozaj skvelo, no sú tak tuhé, že to asi bude na svalovicu v sánke.
Ubytovaní sme v zväčšenom sedliackom dome s tromi izbami. Jedna pani domáca, jedna mačka, my a dvaja Škóti. S jedným sa dlhšie rozprávame o zážitkoch, zatiaľ čo druhý je zaneprázdnený hnačkou z nejakého nepálskeho jedla 😄
Thorung High Camp (4800m)
Druhý deň máme obedňajší oddych v Thorung Phedi. Prvé pohostinstvo s vyslovene cool atmoškou. Teplé farby, veľa svetla, teplo z krbu, pekáreň a do toho všetkého hrá reggae.Tomu ver, že si dáme koláč!
Thorung Phedi (4400m) je prvé miesto, odkiaľ ľudia vyrážajú na Thorung La. My ale chceme ísť ešte vyššie - do High Campu (4800m). Takto budeme mať viac času na zajtrajší prechod.
Rozdieľ 400m už v takejto výške znamená veľmi veľa. Vyjsť do High Campu z Chuli Letdar za jeden deň si nemôže dovoliť každý. My sme však perfektne aklimatizovaní vďaka všetkému, čo sme za posledné dni pochodili.
High Camp je vskutku unikátne miesto. Minimalistické prostredie vo výške, kde sa ani len Nepálčania nezdržiavajú dlhšie, ako najkratší nutný čas. Mrzne stále a všade.
Obedujeme s Derekom. On sa však plánuje vrátiť do Thorung Phedi. Bojí sa, že by sa mu tak vysoko nespalo dobre.
 |
| Poludňajšie svetlo na masíve Annapurny - Výhľad z kopca nad High Campom |
 |
| Kontrast snehu a pustých skál - v pozadí starý známy Khangsar Kang a Veľká bariéra |
 |
| Pohľad na High Camp z vedľajšieho kopca. Vzadu hore medzi dvoma horami je Thorung La, náš zajtrajší míľnik |
 |
| Inverzia - valiaca sa hmla nám už líže päty |
Thorung La a príchod do Mustangu
Ráno sme v jedálni už o 5:00. Vidíme ľudí, ktorým sa rozhodne nespalo dobre. Jedna baba mala už večer nepríjemnú výškovú chorobu, ledva vedela chodiť po vlastných. Teraz sa tu viacerí sťažujú, že nevedeli zaspať alebo, že im išlo roztrhnúť hlavu. My sme v pohodičke a pochvaľne sa tľapkáme po pleciach, že sme sa poriadne aklimatizovali 😎😄Tento deň bude boj. Vieme to už od začiatku.
Prvou výzvou je Thorung La - aby sme to zvládli zavčasu. Druhou je dlhá cesta dole do Muktinath, kam by bolo fajn dôjsť ešte za svetla.
Výškový profil:
- 4800m
^ 5416m
ˇ 3800m
Vyrážame znova s čelovkami. Oblečené máme asi všetky veci, čo máme so sebou. Ide to skutočne pomaly. A nielen nám. Všetci si dávajú pravidelné pauzy (cca. po 30m kráčania…). Naokolo sú samé 6 a 7-tisícovky. Keď už kráčame nad 5000, nezdajú byť až tak nedosiahnuteľné.
V duchu, že výstup na Thorung La má byť niečo fakt náročné, sa neustále chystáme na nejaké šialené stúpanie. Zrazu pred nami nečakane vykukne vrch priesmyku.
Trvalo to "len" 4 hodiny.
Stáť na Thorung La je zázračné! Všetci tu prežívajú eufóriu a tešia sa z úspechu. Turisti pred nami nás vítajú a gratulujú nám. Ani si nevšimneme, že automaticky začneme s nimi vítať ľudí prichádzajúcich po nás ☺️
Čas hore prežívame ako veľmi vzácny moment. Koniec niečoho a zároveň začiatok niečoho nového. Na Thorung La sme pravdepodobne prvý a poslednýkrát v živote. Vedia to všetci, ktorí sú tu.
Zísť dole, do Muktinatu, bol… pôrod. Monotónne, psychicky vyčerpávajúce klesanie.
Doprajeme si tu aspoň 2 dni odpočinku.
Večer spomíname. Máme za sebou jednu z najväčších výziev túry. No azda najdôležitejšie je, že sme kráčali prevažne s dobrou náladou a naplno si užívali prítomný okamih.
Zajtra začína nová kapotola. Variácií trás je viac. Vstúpili sme na územie Mustang, ktoré je bránou do Tibetu. Príroda aj kultúra sú znova iné.
Čo prinesú, uvidíme po oddychu.
Čo takto dať si na večeru pre veľký úspech jačí burger?
Sklamanie. Na kolene zbúchané dačo, čo by ani na jarmoku za socializmu nenazvali burgrom. Žiadna žemľa, len dva tousty.
