Radžastan je štát v severnej Indii. Je domovom púšte Thar, prastarej indickej kultúry, nespočetne mnohých pevností, chrámov, hinduistických pútnických miest a tiež nejedného ikonického tradičného festivalu. Podľa mnohých cestovateľov je práve Radžastan skutočnou tvárou Indie.
K realite Radžastanu patrí aj to, že je jedným z ekonomicky slabších indických štátov. Štát žije skoro výhradne z turizmu. V súčasnosti si stále užíva svoju slávu medzi cestovateľmi, ktorú nadobudol pred desiatkami rokov, keď sa stal jednou z prvých alternatívnych ázijských batôžkárskych destinácií.
Dnes dokáže Radžastan uspokojiť návštevníkov všetkých ("rozpočtových") úrovní. Nájdete tu zámožných turistov v luxusných hoteloch, dovolenkárov v guest housoch, backpackerov v hosteloch, ale aj typických hipisákov, ktorí sa ubytovávajú priamo u indických rodín.
Znie to pekne, však? Zažiť to však nemusí byť také ľahké, ako sa to zdá z blogov alebo katalógov.
Indovia sú nekompromisní, keď naháňajú biznis. A verte tomu, že ho naháňajú naozaj tvrdo. Človek s bledou pokožkou je pre nich len chodiacou peňaženkou, nezaujíma ich nič iné, len to, aby od vás vytiahli čo najviac peňazí. Nadhodené ceny, klamstvá, zavádzanie, nepríjemné zjednávanie za všetko, čo kupujete... Toto všetko patrí k Radžastanu a pravdupovediac k celej Indii. Keď si to chce človek užiť, musí si k tomu nájsť cestu.
Khajuraho
Marketingový popis by znel asi nasledovne: Útulné radžastanské mestečko preslávené komplexom hinduistických chrámov s erotickými motívmi z Kámasútry, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ako vyzerá realita? Malé mesto zdeformované turizmom, kde miestnych ľudí takmer ani nevidieť. Pokoj nemáte ani na sekundu. Vstupné do areálu chrámov štýlom:
- pre miestnych: 0, 30 eur
- pre turistov: 6 eur
K tomu všetkému ešte februárová sezóna svadieb, neustály hluk deň aj noc, a aby toho nebolo málo - dozvuky hnačky z Varanasi ako bonus. Khajuraho nebolo veru naše najobľúbenejšie miesto…
 |
| Aj tento chrám v pozadí je kultúrnym dedičstvom UNESCO. India... |
 |
| Okolie týchto chrámov už nejako aj vyzerá |
 |
| Detaily chrámov sú podivuhodné |
 |
| Erotické detaily |
 |
| Hennou zdobené ruky jednej návštevníčky |
Pushkar
Konečne si môžeme vydýchnuť od extrémne dlhých jázd vlakmi a autobusmi. V Pushkare zakotvíme na tri dni. Pushkar je prvé mesto, z ktorého cítiť skutočný Radžastan. Malé, pokojné, púštne osídlenie. Žiadne masy, no stále turistické. Ceny troška stúpli, občas tu platíme aj 2 eurá za jedlo. Samozrejme, keby sme naháňali západniarske jedlá, tak by to boli aj západniarske sumy. My ale vždy lovíme lokálne špecialitky, ktoré vyhľadávajú miestni ľudia. Naše žalúdky sú však stále z lokálnej stravy o niečo menej nadšené než my... 😁
V Pushkare si užívame parádne teplúčko a konečne môžeme zabudnúť na zimné bundy, dokonca aj na mikiny! Na motorke obiehame okolité dediny. Až vonku z mesta vidíme skutočný charakter krajiny. Sme proste v púšti. Až je to neuveriteľné, že tu normálne fungujú dediny a mestá.
Po obliehaní okolia stretávame istého Poliaka s manželkou. Hovorí nám o historke, ktorá sa mu prihodila pred pár dňami. V miestnej reštike v Pushkare sa nechal zlákať na lokálnu dobrotu. Našiel ju v jedálnom lístku ako “special lassi”. Netušil o čo ide, ale povedal si, prečo to neskúsiť!? Krátko nato si vraj myslel, že zomiera... Teraz sa už na tom len zabáva, vtedy mu však do smiechu nebolo. Zo special lassi sa nakoniec vykľul marihuanový jogurtový nápoj, nazývaný aj "Bhang lassi". V Radžastane sa pripravuje legálne, je to súčasť ich kultúry. Domáci ho pijú napríklad aj na tunajších sviatkoch, ako sú Holi alebo Diwali. Vraj je to sranda, ale keď človek netuší, čo práve vypil, môže ho to nepríjemne prekvapiť. Predstavte si, ako by ste sa asi cítili, keby ste boli zrazu na mol opití avšak bez akejkoľvek vedomosti o tom, že ste pili alkohol. Ta sranda, nie? 😅
 |
| Panoráma jazera v strede mesta |
 |
| Gháty pri jazere |
 |
| Chrám Sikhov. Menšinové, ale o to zaujímavejšie náboženstvo v Indii. Návšteva možná iba so zahalenou hlavou, naboso a s čerstvo umytými rukami |
 |
| Púšť všade, kam len oči dovidia |
 |
| Na stavbe chrámu sme pomáhali v blízkej dedine |
 |
| Aloo Baba (Krumplový mních) po našej výpomoci ochotne pózuje na fotkách |
 |
| Keksík sa pri nich z vrecka urrrčite nevyťahuje! |
 |
| Zemiaková paratha s jogurtom - typické radžastanské raňajky |
 |
| Pohľad na mesto z blízkeho kopca počas východu slnka |
|
| Dovidenia Pushkar, dobre bolo! |
Jaisalmer
Tak tu sme už ozaj v púšti! Rozhiadajúc sa z pevnosti vyvýšenej nad mestom, nevidíme nič iné než piesok a pustatinu. To, čo robí toto mesto unikátnym, je jeho architektúra. Staré, ako aj nové budovy sú postavené výhradne z pieskovca. Nechýba na nich ani tradičné zdobenie.
Najväčším lákadlom pre turistov v Jaisalmere je ťavie safari a noc strávená na púšti. Táto dvojdňová srandička nám však prišla pridrahá, preto sme si vymysleli vlastnú alternatívu - cez Couchsurfing. V jednej vzdialenejšej dedinke Chhatrel uprostred ničoho, sme si našli rodinku, ktorá by nás na dva dni u seba prichýlila.
Dedina, ako aj noc strávená na streche našich hostiteľov boli zázračné! V strede púšte vynikajú hviezdy skoro tak krásne ako v našich Tatrách. Spať na čerstvom vzduchu je pre nás, mestské deti, neobvyklým zážitkom.
Samotná rodina však bola akási čudná a trochu nám tento náš výlet znepríjemnila. Domáci nás ubytovali bez jediného slova, vôbec sa s nami nesnažili komunikovať, no popritom sa medzi sebou zhovárali a ustavične nás spomínali - (“gori/gora” = biely/biela). Nakoniec sme prišli na to, čo bolo vo veci. Couchsurferov k sebe lákajú len preto, aby im sprostredkovali púštne safari na ťave, z čoho majú malú províziu. My, keďže sme žiadne safari nechceli, boli sme im len na ťarchu.
Na niektorých miestach (a Jaisalmer nie je výnimkou) si všímam, že ľudia orientovaní na biznis, spôsobujú nemilú mutáciu Couchsurfingu. Bohužiaľ, týchto ľudí absolútne nezaujíma radosť zo zdieľania svojho domu a svojho času s druhými. A práve to je podstatou celého Couchsurfingu.
 |
| Raňajky, ako inak, z ulice |
 |
| Pevnosť nad mestom. Všetko z pieskovca |
 |
| Vstup do pevnosti |
 |
| Panoráma z pevnosti |
 |
| Úplne bežne zdobený dom. Vážne. |
 |
| Náš výhľad po noci strávenej na streche domu a ranný chai. |
 |
| Rozospatá selfie zo strechy |
 |
| Tradičná kapela v Chhatrel, ktorej neobvyklý šmrnc dodáva detský spev a tanec. Na skúške sme sa ocitli náhodne. |
Hudobný festival Ragasthan 2018
Takmer sme sa už pobrali preč z Jaisalmeru, keď sme si náhodou všimli, že priamo uprostred pieskových dún sa chystá hudobný festival Ragasthan 2018! Len tak náhodou o dva dni 😄
Na Couchsurfingu sme natrafili na skupinku mladých Indov, ktorí k sebe hľadali dobrú partičku. Čoby nie, hybaj s nimi na párty!
Couchsurfing tentokrát nesklamal, festival o čosi viac. Aj keď myšlienka zorganizovať festival v strede púšte znie mega, reálny počet návštevníkov bol poriadne mizerný. S našou partiou + s rumom a jablkovým džúsom sme si však oba dni patrične užili. Keď techno, tak techno, keď trance, tak trance... My si len fičímeee, tanečky dávame 😛
A čerešnička na záver. Vďaka jednému hotelierovi, ktorí sa s nami taktiež zabával na festivale, sme mali ubytovanie v krásnom púštnom rezorte spolu s jedlom, hádajte čo… áno, úplne zadarmo!
 |
| Vstupná brána na festival |
 |
| UNBELONG bolo motto festivalu |
 |
| Pódium skryté za dunou. Počet návštevníkov na fotke veľa prezrádza... |
 |
| V noci už bolo aspoň o troška viac ľudí |
 |
| No a takto sme si vegetili v rezorte nášho nového známeho |
