Happy Holi!
No… poznáte to šialenstvo, keď sa ľudia na uliciach obhadzujú farbami a strieľajú na seba z vodných pištolí? Bez spirituálneho základu sa táto vec šíri aj západným svetom. Vzniklo už zopár udalostí typu “Farbám neujdeš” a podobne... Avšak tento sviatok má svoj pôvod práve v Indii.Korene Holi, ako sa tento festival farieb nazýva, siahajú hlboko do histórie. Podobne ako u nás Veľká noc, tak aj Holi, je oslavou prichádzajúcej jari, aj keď primárne vychádza z hinduistickej tradície a náboženstva. (Kto chce, môže si o tomto sviatku prečítať viac, napr. na Wikipédii.) My vám radšej porozprávame o tom, aké bolo naše Holi v jednom zo známejších radžastanských miest - v Udaipure.
Prvý deň slávnosti sa volá Holika Dahan a nesie sa relatívne v pokojnejšom duchu. Rodiny sú spolu a vykonávajú všetky náboženské zvyky prislúchajúce tomuto dňu. V podvečer vychádzajú ľudia do ulíc. Na námestí v Udaipure bolo o program postarané, aj keď, žiaľ, všetko sa točilo okolo komerčnej hudby, celebrít a chabých (moderných) tanečných vystúpení. Žiadna tradičná kultúra.
Na záver dňa prichádza troška neobvyklého indického šialenstva, kedy na uliciach a námestiach zapaľujú slamou zdobené stromy. Keď sa niekedy ocitnete na týchto slávnostiach, za žiadnych okolností nechoďte blízko k takýmto stromom! Bezpečnostné opatrenia v meste nie sú riadené, resp. nie sú žiadne. Oheň sálajúci horúčavu na niekoľko desiatok metrov však nie je jedinou hrozbou. Indovia totižto na tieto slamené stromy privezujú petardy. Viete si predstaviť tú paniku, ktorá znenazdajky vypukla v mase ľudí po zapalení jedného takéhoto stromu.
Druhý deň Holi v Udaipure je už iná zverina! Šialená, intenzívna, energetická a vibrujúca zábava!
Ulice sú plné ľudí obhadzujúcich sa farebným práškom a kričiacich pritom “Happy Holiii!”. K tomu neustále zdieľané úsmevy a v neposlednom rade živelný tanec na tradičnú bubnovačku uprostred davu.
Mimochodom, tie farby sme zo seba nevedeli zmyť ani po dvojhodinovom drhnutí sa v sprche... 😂
Naše video hovorí za všetko:
 |
| Prvý deň Holi. Námestie plné ľudí. Naľavo vidieť strom so slamou pripravený na zapálenie. Ľudia sú vzdialení len na pár metrov. V pozadí najprominentnejší hinduistický chrám Udaipuru. |
 |
| Mesto Udaipur |
Mumbai na sekundu
Kontrast na N-tú! V Mumbai (Bombaji) môžete sledovať veľkomestské životy na všetkých možných úrovniach. Zazrieť nejaký slum netrvá dlho. Do životov tých najchudobnejších vidíte už z vlaku. Chatrče sa tiahnu hneď popri koľajniciach, takže už len obyčajným prejazdom sa stávate súčasťou života týchto biednych ľudí. Z dreva a z odpadu zbúchané búdy (často so satelitom), holé deti hrajúce sa v prachu, starec umývajúci sa v lavóre, všade smeti... Viac-menej všetko vyzerá podobne, ako vo filme Milionár z chatrče. Bezpečnostné mreže namontované na všetkých poschodiach okolitých bytoviek tiež čo-to naznačujú o týchto štvrtiach.Okrem Ria de Janeiro, Kapského Mesta či Nairobi sa práve v indickom Mumbai nachádza jeden z najväčších slumov na svete - Dharavi - s populáciou okolo pol milióna ľudí. Ešte viac ohurujúci fakt je, že až polovica obyvateľstva v Mumbai žije práve v takýchto slumoch.
Slum Dharavi je možné navštíviť na vlastnú päsť avšak takéto dobrodružstvo bolo už aj za našou pomyselnou hranicou bezpečnosti. Už len bežní Indovia na ulici vedia byť extrémne neslušní a nepríjemní. Tých, ktorí žijú v najťahších podmienkach sme preto nechceli dráždiť foťákom zaveseným okolo krku.
V širšom okolí vlakovej stanice sme zažili kultúrny šok. Oblasť popri mumbaiskej pláži má strategicky vybudovanú infraštrukturú ciest, funkčné (a rešpektované!) semafóry, riadenú dopravu, smetné koše, a teda aj minimum porozhadzovaného odpadu. Ľudia tu chodia módne oblečení, na ceste zahliadnete dokonca aj európske či japonské autá... Jednoducho tu vidíte veci, ktoré v Indii (a to ani v Dillí) absolútne nie sú štandardom.
V Mumbai sme strávili len pol dňa, no za ten čas sme stihli mať tie najlacnejšie raňajky vôbec - v prepočte za nejakých 12 centov (vrátane čaju!) a okrem toho sa nám podarilo dostať sa na inak vypredaný nočný vlak - smer Goa. Na indické železnice už poznáme asi všetky možné triky 😜
 |
| Život v slume (zdroj: trvl.com) |
 |
| Popri koľajniciach |
 |
| Mumbaiská pláž (bez smetí!) |
 |
| Kultúrne dedičstvo UNESCO - vlaková stanica Chhatrapati Shivaji Terminus (Victoria terminus) |
No Name Hostel, pláže, párty a oceán
Turistami obľúbená Goa sa stáva naším domovom na posledných 10 dní. Chceme už len pokoj (pozn. od Indov) a oddych do najvyššej možnej miery.Goa sa nachádza na juhozápade, na pobreží Arabského mora. Je najmenším indickým štátom a bývalou portugalskou kolóniou, čo sa značne odzrkadlilo na tunajšej architektúre, kultúre i náboženstve. Goa je známa celosvetovo vďaka krásnym plážam, lacným dovolenkám, bláznivým trance party, ako aj nadmernej prítomnosti ruských turistov.
Skúšame znova nový koncept ubytovania. Zakladatelia No Name Hostelu tvrdia, že hostel nemusí mať meno, hostel musí mať posolstvo. A tak to aj celé zariadili: ubytovanie zadarmo, upratovanie, varenie a všetko ostatné zabezpečené hosťami a dobrovoľníkmi. Je to spoločné bývanie a spoločný zdieľaný zážitok každého, kto sem zavíta.
V No Name sme si užívali spoločnosť cestovateľov a uvoľnenú atmosféru. K dianiu sme prispeli vlastným workshopom na krátke cvičenie, nech sme fit. Workshopy iných boli skutočne pestré, napr. vyrábanie pohárov z prázdnych pivových fliaš, šamanská očistná kúra pomocou ľahkého otrávenia tela žabím jedom kambo*, kurz varenia indickeho chai-u alebo spoločné užitie halucinogénnej látky DMT (tú prirovnávali k známemu nápoju Ayahuasca, ktorý pijú v amazónskych pralesoch).
*Inak čo sa týka tej žaby... Normálne sme nechápali! Oni si jednoducho nechajú vypáliť do kože tri kruhové ranky, na ktoré im následne nanesú jed. Áno, dobre rozumiete! Oni sa proste otrávia žabím jedom, čo im vyvolá intenzívnu hnačku a vracanie. Podľa slov účastníkov toto všetko prebieha simultánne. A vraj to má blahodárne očistné účinky pre telo aj myseľ... No konečná! 😄
Samotná Goa je najpopulárnejšou indickou dovolenkárskou destináciou. Oplatí sa tu uvoľniť sa, spomaliť, chillovať na plážach, skútrikom objavovať okolité dedinky a navštíiviť aspoň jednu z legendárnych psytrance párty. To je asi tak aj všetko, čo sme my stihli.
Jááj a aby som nezabudol. Miškine narodeniny sme oslávili v nádhernej reštaurácii na vrchu útesu v zrekonštruovanom kláštore z portugálskych kolonizačných čias. Výhľad aj zážitok bol tak skvelý, že sme si ani na spravenie fotiek nespomenuli. Bolo to jedno z asi najdrahších miest, ktoré sme si mohli zvoliť, no večera nás aj tak nestála viac než 30 eur.
Goa je v tomto parádna. Môžete si tu dopriať bez priveľkého stresovania, koľko peňazí miniete. Avšak predtým ako začnete šialene klikať a kupovať letenky, treba si uvedomiť a hlavne nezabúdať na to, že aj Goa je stále India 😅
 |
| No Name Hostel - hlavná budova |
 |
| Môže byť aj tvojím domovom |
 |
| Vykecávanie sa na DIY posedeníčku |
 |
| Jedáleň |
 |
| Pevnosť Tiracol - miesto narodeninovej večere (zdroj: http://forttiracol.in) |
 |
| Poetické západy slnka |
 |
| Pred Shiva Valley - na psytrance tu môžete tancovať od 4 poobede do obeda na druhý deň! |
Pusa Indii 😘 Sme veľmi šťastní, že odchádzame na Sri Lanku. Ideme skúsiť dobrovoľnícku prácu skombinovanú so surfovaním. Znova nové zážitky, znova iné cestovanie!
