V prípade cestovania po Indii sme už vopred vedeli, že to nebude žiadne lážo-plážo. Keďže sme sa s majiteľom istého hostela pri pláži na Sri Lanke dohodli na dobrovoľníckej práci, vedeli sme, že na samotnú Indiu nám ostáva necelý mesiac a pol. Mesiac a pol! Na Indiu! Tak fajn, prepíname sa do režimu rýchlejšieho cestovania.
 |
| Welcome to India! Na hraniciach Nepálu a Indie |
Varanasi
Vo Varanasi sa plánujeme vrátiť k jednému známemu - Ashishovi - ktorý ma vo svojom dome ubytoval ešte v roku 2012 cez Couchsurfing. Ten sa však za ten čas stihol oženiť a presťahovať sa do Nemecka. Našťastie Ashishova mama je ochotá ubytovať nás aj tak.
Návšteva Varanasi je veru intenzívny zážitok! Nielen pre nás, ale pre každého, kto sem vkročí. Mesto je veľké a chaotické, dokonca aj na indické pomery. Všade samí ľudia, domáci i zahraniční pútnici, nesmú chýbať otravní vodiči tuk-tukov, samozrejme ani neodbytní predavači pouličného občerstvenia, šálov, čajov, hračiek, hašišu… A takto by som mohol pokračovať donekonečna. Jednoducho na tomto mieste nikdy nemáte pokoj.
Na druhú stranu niet divu, čím si Varanasi dokáže získať srdcia svojich návštevníkov. Je to totiž miesto, ako žiadne iné. Vo Varanasi máte pocit, akoby ste sa vrátili v čase - a to priamo do stredoveku.
Varanasi je jedným z najstarších obývaných miest na svete, svätné mesto hinduistov, kde každý jeden veriaci túži zomrieť. A podľa toho to aj vyzerá. Smrť nikdy nebola prítomnejšia, citeľnejšia, viditeľnejšia, než tu. Prechádza sa ulicami mesta každý jeden deň.
Hinduisti veria v to, že ak vydýchnu poslednýkrát práve vo Varanasi, ich duša dosiahne mókšu - teda stav, kedy sa vymaní z kolotoča opakovanej reinkarnácie a dosiahne večné bytie a splynutie s univerzom (pozn. univerzum = boh = bytie).
Práve kvôli tomuto je tu možné vidieť toľko chorých a biednych ľudí. Mnohí z nich spia len tak na ulici, na vozíkoch, skrútení na zemi či v cyklorikšiach...
Na dvoch ghátoch (hlavným je Manikarnika) na brehu rieky Ganga prebieha kremácia mŕtvych tiel 24/7 a denne sa ich spáli 200 až 300. Samotnému spaľovaniu predchádzajú mnohé (pre naše chápanie občas bizarné) rituály.
Najprv si muži z rodiny nebohého nechajú vyholiť hlavu dohola. Nechajú si len jeden prameň vlasov vzadu na temene. Oholia aj mŕtve telo, ktoré potom umyjú v Gange a namažú siedmimi rôznymi olejmi na otvorenie siedmich čakier.
Nasleduje zahalenie tela farebnými látkami a ostatné menšie kroky prípravy. Všetko podľa prísnych pravidiel prastarých hinduistických tradícií.
Telo mŕtveho horí cca 2-3 hodiny. Následne sa nespálené zvyšky s popolom vysypú do Gangy. Na znak prelomenia vzťahu k telu nebožtíka pozostalí, na záver celého pohrebného rituálu, vylejú cez svoje rameno vodu a viac sa neobzerajú späť. V opačnom prípade by duša mŕtveho mohla uviaznuť na zemi ako duch a nestala by sa slobodnou.
Ženy sa verejnej kremácie nikdy nezúčastňujú, aby sa predišlo plaču. Kedysi bolo zvykom, že po smrti muža bola s jeho telom spálená aj jeho manželka, ktorá musela skočiť do zapáleného ohňa. Opačne to však nefungovalo, preto sa na znak férovosti táto tradícia zakázala.
Na spálenie jedného tela sa použije zhruba 80 kg určitého druhu dreva, ktorého cena je pre bežnú indickú rodinu obrovským výdavkom. Od spaľovania sú oslobodené telá tehotných žien a detí do 12 rokov, ktoré sú považované za nevinné. Nespopoľňujú sa ani jogíni, ktorých duša už čistá je. Ich pozostatky sa hádžu s priviazaným kamenným závažím priamo do Gangy. A áno, v tejto istej (posvätnej) rieke sa Indovia zvyknú každý deň kúpať, niektorí sa dokonca nestránia ani toho, aby sa z nej napili.
 |
| Kremácia na gháte Manikarnika (autor: Michal Huniewicz) |
 |
| Jogín - svätý muž (zdroj: Deviant Art) |
Čo iné robiť vo Varanasi okrem návštevy spaľovacích ghátov? Stratiť sa! Choď do starého mesta smerom ku rieke, pretlač sa davom ľudí a kráv, odfoť sa s dievčatami, ktoré radšej spôsobia zápchu v úzkej uličke, len aby získali jednu fotku s krásnou západniarkou. Vychutnaj si miestne jogurtové nápoje - lassi, obed za 0,50 eur. Uži si východ a západ slnka pri Gange a keď si nenatrafil na nejakú špeciálnu zábavku, tak sa zbaľ a cestuj ďalej.
My sme sa pohli preč až po piatich dňoch. K posteli nás totiž priviazala “uvítacia hnačka”.
Snáď najmilším zážitkom z celého Varanasi bola práve Ashishova mama, ktorá sa o nás neustále starala. Posledný večer sme ju silno vystískali a skoro ráno sme sa vydali na 10 hodinovú jazdu autobusom. Morda!
 |
| Gháty pri Gange |
 |
| Východ slnka nad Gangou |
 |
| Zápcha kvôli fotkám s krásnou beloškou 😄 |
Agra
Taj Mahal je povinná jazda! Od novembra na cestách sa nám často stáva, že netušíme, aký je deň v týždni a už vôbec nie, aký je dátum. A tak sa stalo, že vo vlaku nás jeden milý indický párik upozornil na zajtrajší špeciálny deň - Valentín. Taj Mahal je teda parádne načasovaný! Pekne spontánne, ako hovoríme my. Napriek dlhým radám už od 6 rána sme si Taj Mahal patrične vychutnali. Pri východe slnka vyzeral naozaj čarovne.
V jednom cool hosteli navyše získavame ubytovanie úplne zadarmo! Vraj akýsi experiment s rôznymi zľavami a akciami a my sme tí šťastlivci, ktorí nemusia platiť nič. Okrem iného nám hotelieri dávajú užitočný tip na ubytovanie v turistmi azda najmilovanejšej časti Indie, ktorou je Goa. A to priamo v ich partnerskom hosteli. Ten má byť podľa všetkého ešte viac hipisácky ako tento v Agre. Ubytovanie štandardne zadarmo, no celé to tam funguje bez zamestnancov. Hostia robia všetko spoločne - upratujú, pripravujú jedlo… Tak na to sa teda pozrieme! Na Gou sa chystáme asi o mesiac.
 |
| Taj Mahal vždy v iných farbách - pred východom slnka |
 |
| Taj Mahal po východe |
