Ako? Prostredníctvom inzerátového portálu Workaway.info, kde ľudia z každého kúta sveta pozývajú k sebe dobrovoľníkov na výpomoc. Svojim návštevníkom na oplátku za ich prácu ponúkajú ubytovanie, zväčša aj stravu a príjemné prostredie.
A tak sme sa 15. marca dopracovali z Indie, cez Kolombo až na juh ostrova a nastúpili sme na brigádku v jednom hosteli v Mirisse. V skutku nič lepšie sme nemohli ani vykombinovať!
 |
| Mirissa beach |
JJ’s
Majiteľ James nás víta s milým úsmevom a vodí nás okolo hostelu. Tento mladý Austrálčan bol dlhoročným cestovateľom a na základe svojich zážitkov z ciest sa rozhodol otvoriť hostel, v ktorom budú odstránené všetky typické muchy ázijských ubytovní. V týchto končinách sú totiž zvyky aj štandardy iné než v západnom svete. Čistota, pohodlie, dizajn, ergonómia a mnoho ďalších (podstatných) detailov sú v Ázii často zanedbávané alebo nedotiahnuté.Pohľadom na našu izbu už nevieme skrývať nadšenie a opakovane chválime Jamesa za jeho prácu. Máme hrubý a pohodlný madrac, čistú bielu neroztrhanú plachtu a obliečky, moskytiery na oknách, ako aj regulovateľný ventilátor. Kúpelňa je čistá, dokonca dizajnová. Nič také sme asi od novembra nevideli. A toto všetko budeme mať na mesiac zadarmo! Wooohuu!
No a tie jedlá! Na večeru máme možnosť dať si rovno burger s Jamesom. Keďže západniarske jedlá papáme veľmi zriedkavo, každý hryz je pre nás krátkym návratom k domovským chutiam (a zároveň krátkou pauzou od všetkých tých ázijských chutí 😄)
Jedlo v JJ’s si totálne užívame. Teda až na tie obedy... Tie sú katastrofálne. Ale o tom až neskôr.
Raňajky, ktoré v rámci náplne práce sami pripravujeme, ponúkajú na výber niekoľko skvelých variácií. Napr. praženica so syrom a hubami, byvolí jogurt s ovocím, francúzske toasty s palmovým medom; k tomu neobmedzené toasty s maslom a prémiovým jahodovým lekvárom, káva, čaj a čerstvo pripravené ovocné smoothie. Tak toto nás ani za celý mesiac neomrzí! Večere jeme zasa podľa toho, čo ostalo v kuchyni alebo si niečo varíme sami.
 |
| V strede altánok na hodiny jógy. Napravo hostel JJ's |
 |
| Jamesov byt a izby dobrovoľníkov (inak páv!) |
 |
| To skvelé jedlo sme často spestrili nejakým ovocím. Papája bola asi naša najčastejšia voľba. |
No a čo sa týka tých obedov. Tie nás dokážu riadne potrápiť. Varí ich lokálna pani menom Dysna a používa k tomu tony korenia a čili. Milujú to všetci naši srílanskí kolegovia i samotný James. My sme si tiež mysleli, že máme radi pikantné, ale oni hrajú inú ligu.
Jednotlivé chute nevieme ani rozpoznať, všetko nám pripadá rovnaké a až to smrdí od množstva korenia. Po prvom hryze nás zaleje na čele pot a automaticky sa spúšťa štikútka. Zakaždým. A to sme si už mysleli, že z Nepálu a Indie sme poctivo vytrénovaní na štipľavé. Ale nie sme...
Keď si však dáme na váhu to všetko, čo si v JJ’s užívame mesiac zadarmo, tak pálivé obedy sú zanedbateľnou obetou.
Ako vlastne vyzerajú naše dni na Srí Lanke v skratke? - Tak, že kľudne by sme sa takýmto štýlom vrátili aj na dovolenku:
- Ráno chystáme raňajky hosťom, ktoré si následne užijeme s nimi.
- Po raňajkách prejdeme do vedľajšej dediny, kde je jedna z najlepších pláží na svete pre začínajúcich surferov (Weligama).
- Po surfovaní len tak oddychujeme, čítame si v závesných posteliach alebo objavujeme okolie.
- Večer od pol šiestej do desiatej jeden z nás robí na recepcii.
- K tomu všetkému máme každý tretí večer úplne voľný, kedy má zmenu naša kolegyňa Ana.
Musím povedať, že ani po dlhšej dobe sa prácou necítime byť vôbec obmedzovaní a navyše vďaka nej sa naše výdavky zužujú na vypožičavanie surfov a občasnú poobednú zmrzlinu.
Škoricové polia
Jednou nami dovtedy nevídanou oblasťou boli škoricové sady v okolí Mirissi. Vypožičiavame si preto dva rozhegané bicykle od uja, ktorý predáva kokosy vo vedľajšej ulici a fičíme na prehliadku.Srí Lanka je najväčším exportérom škorice na svete, prezrádzajú nám v Mirissa Hills. Okrem škoricových polí tu prevádzkujú aj dovolenkový rezort.
Počas ukážky lúpania škorice sa dozvedáme aj to, že na túto činnosť nepoužívajú žiadne stroje, takže všetka škorica vo svete je šúpaná ručne. Aj tá, ktorú dnes budete mať na pene vášho cappuccina. Lúpanie dokonca vykonáva na to špecializovaná skupina ľudí, ktorá chodí z jednej plantáže na druhú a všade trávi mesiac až tri spracovávaním škorice. Z tohto dôvodu musí mať každý pestovateľ škorice naplánovaný zber na iný termín. V opačnom prípade by mohli byť špeciálni šúpači (“ŠŠ” 😄) zaneprázdnení šúpaním škorice na inej plantáži.
Prehliadka aj informácie o tomto chutnom korení sú vcelku zaujímavé, ale na konci od nás zinkasujú drzých 16 eur, čo sa v Ázii počíta na poriadne vysoké vstupné. Celkovo to skôr nestálo za to.
 |
| Fičíme si na "požičankách" asi za euro |
 |
| Okraj plantáže. Škoricové kríky v zmiešanom lese. |
 |
| Šúpanie škorice |
Čajové plantáže Handunugoda
Znova sme na nervy a hádame sa s predavačom lístkov v autobuse. Pýta si trojnásobok ceny, ale my dobre vieme koľko stojí naozaj. Za nič na svete nám nechce dať lístok, lebo vie, že by na ňom bolo vidieť presnú cenu pre danú trasu.Odrby na každom kroku sú, žiaľ, prítomné aj na Srí Lanke...
Ak budete niekedy cestovať autobusom po Srí Lanke, informujte sa o cene lístka vopred. Domáci čakajúci na zastávke vám radi prezradia reálnu sumu lístka, avšak keď sa o cene bavíte priamo v autobuse, väčšina z nich sa tvári, že vám nerozumie, nechce nič povedať a radšej drží stranu predavačovi lístkov. Ten vás neraz obchádza, zatiaľ čo všetkým naokolo rozdáva lístky a berie peniaze, len vám žiadny nedá. Je to ich taktika, ako si na vás počkať, až kým nevystúpite z autobusu, kde vám bez svedkov naúčtuje kľudne aj 5-násobne vyššiu cenu. Ak si chcete byť istý, domáhajte sa lístka v autobuse ešte pred samotným zaplatením. Ak ide o tlačené lístky z prístroja, okrem ceny sa vždy pozrite aj na východiskovú a cieľovú zastávku. Aj s tými radi šachujú.
Nakoniec však prichádzame na nádherné čajové plantáže značky Herman neďaleko mestečka Ahangama.
Počas príjemnej prechádzky nám sprievodca prezrádza mnoho zaujímavostí o pestovaní a o samotnom nápoji. Možno neviete, ale každý čaj pochádza z jedného a toho istého druhu kríka. Všetky rozdiely zabezpečuje miesto pestovania a spracovanie po zbere.
Najviac nám hovoria o svojom panenskom bielom čaji, na ktorý sú patrične hrdí. Majú byť aj prečo. Tento čaj sa totiž pripravuje s extrémnou starostlivosťou podľa 4000-ročnej čínskej tradície. Čínski panovníci kedysi zamestnávali výlučne panny, ktoré zber bieleho čaju vykonávali v hodvábnych rukavičkách pomocou zlatých nožníc a strihali ho do zlatých nádob. Tento čaj je aj dnes úplne nedotknutý ľudskými rukami počas spracovania.
V strede prehliadky je pauza s koláčikom a (samozrejme) čajom. Na koštovku dostávame aj osolený jackfruit, ktorý vidieť na okolitých stromoch a náramne sa ponáša na obrovské osie hniezdo.
Najväčší zážitok prichádza na konci prehliadky, kedy začína honosná ochutnávka čajov. Starostlivo nám pripravujú každý zo svojich vyše 30 druhov čajov. Aj ten panenský biely 😛
Kým zvyšok skupiny preletí čaje za 20 minút, my si ich užívame celú hodinu a vraciame sa k tým najlepším.
A viete čo? Celá prehliadka, tak ako sme ju opísali, je čisto na báze dobrovoľného príspevku. Od spokojnosti veru neváhame prispieť a ešte si aj nejaké kupujeme. Výborná srílanská macha (mača) s nami pocestuje ďalej a rovnaká pôjde sestričke domov na narodeniny 😊
Inak majú fakt skvelé čaje a poštovné celosvetovo zadarmo. Mrknite sa na ich internetový obchod.
 |
| Päť čajov rôznej jemnosti a fermentácie |
 |
| Ochutnávku začíname panenským bielym čajom |
Prebádaj juh
Inokedy si len brázdime po okolí autobusom alebo požičaným skútrikom.Juh ostrova toho ponúka naozaj veľa! Zažívame naživo surferské majstrovstvá Srí Lanky, navštevujeme mestečko Galle s pestrou históriou z portugalských a holandských kolonizačných čias, obdivujeme nádherné západy slnka, vychutnávame čerstvo ugrilované morské plody priamo od rybárov. Inokedy skočíme na koncert do záhradného pubu na susednej pláži alebo skútrikom objavujeme autentické dediny, kde miestni ľudia žijú turizmom nenarušené (pre naše oči) idylické životy.
Dedinky aspoň trochu vzdialené od brehu sú zrazu radikálne iné. Palmové lesy a porast sú všadeprítomné a tak husté, že vám osídlenia prídu, ako keby boli zasadené hlboko do džungle. Na týchto miestach panuje jedinečné ticho a pokoj.
 |
| Maják v Galle |
 |
| K rybárom sme sa vracali na obed tri dni v šnúre |
 |
| Koncert v záhradnom pube |
 |
| Mirissa beach |
 |
| Madiha beach |
 |
| Epický západ slnka z pevnosti v Galle |
Pláže každej chuti
Aj keď ani jeden z nás nie je plážový typ, pláže na Srí Lanke sú dych vyrážajúce. Už samotná Mirissa beach 10 minút od JJ’s hostelu je perfektná. Napravo palmami zarastený výbežok, naľavo ostrovček, na ktorý sa dá vyliezť. Pozdĺž brehu samé dobré jedlo i chladené pivko. Párty miesta na jednej strane, možnosť surfovať či šnorchlovať na druhej.Ak sa ocitnete niekedy na pláži v Mirisse, určite si nenechajte ujsť šnorchlovnaie s morskými korytnačkami. Len pár metrov od brehu vás v spoločnosti nejednej raje čakajú s roztvorenými plutvičkami. My sme si s nimi zaplávali hneď viackrát.
Secret beach (Tajná pláž) v Mirisse zase ukrýva málo navštevovanú zátoku - ideálnu na ničím nerušené leňošenie. Každý si tu vie nájsť pláž podľa svojho gusta.
Namiesto opisov už však radšej nechám rozprávať fotky. Pláže svetovej úrovne netreba komentovať.
 |
| Mirissa |
 |
| Secret beach Mirissa |
 |
| Niekde pri Ahangame |
 |
| Talala beach |
 |
| Svetoznáma Unawatuna |
 |
| Madiha beach |
Slovenská návšteva
Naše (ne)všedné dni na Srí Lanke nám ešte spestrili Valéria a Peťo. Prví kamoši, ktorých stretávame, odkedy sme odišli z domu. Ako inak, znova náhodou.
Workaway - určite áno!
Po zážitkami preplnených dňoch sme sa k večeru vracali do JJ’s hostela na nejaké to spoločné varenie alebo hranie kariet s Jamesom a s ostatnými dobrovoľníkmi. Až na pár drobností by sme mohli povedať, že celý mesiac v Mirisse bola úúúplná idylka.Ak by aj niekto z vás túžil cestovať za babku, mať brigádku cez Workaway môžeme len a len odporučiť!
 |
| Palacinkový večer s kolegami a Jamesom |
