Vôňa čaju a plnenie cestovateľských snov

Každodenné surfovanie a pohodička v JJ’s hosteli nám budú chýbať. Po mesiaci na juhu Srí Lanky však nastal čas pohnúť sa ďalej. Ako to máme vo zvyku, plánujeme len minimálne:

    1. Rýchlo si predĺžime víza v Kolombe
    2. Pôjdeme sa konečne pozrieť na hory
    3. A potom uvidíme 😄

V zálohe máme niekoľko zaujímavých miest severnejšie, zopár národných parkov a jedno surferské miesto na východe Srí Lanky.

Návštevu Kolomba vybavujeme svižne. Pred imigračným úradom stepujeme už pred otvorením, takže nové víza máme v pasoch hneď poobede. Báječné! V Kolombe teda nemusíme stráviť ani jednu noc. Hor sa do Kandy.

Vlakom

Kolombo-Kandy je jedna z najfrekventovanejších vlakových liniek v krajine. Istý milý chlapík, s ktorým sa už hodinu rozprávame na stanici, nás pripravuje na to, ako si vo vlaku uloviť miesto. Každý tu má svoju stratégiu. Niektoré pokročilejšie sú napríklad:

• Múdry podvodník: Cez otvorené okno šmaríš ruksak na voľné sedadlo a až potom sa ideš ty tlačiť cez dvere. Kým sa pretlačíš, tvoj ruksak ti stráži flek.
• Akčný taktik: Prejdeš na perón oproti a hneď ako vlak príde na stanicu, zlezieš na koľajnice a nastúpiš z opačnej strany, kde je o troška menej ľudí.
• Kľudný flegmatik: Nepcháš sa nikam. Vyčkáš, kým sa každý natlačí a tesne pred odchodom vlaku (rozumej už počas jeho zrýchľovania) naskočíš do dverí. Riskantné riešenie, ale keď sa podarí, získavaš prémiový výhľad.

Naša stratégia bola menej originálna: Skúsiť byť medzi prvými vo dverách a tlačiť sa, čo to dá. Podarilo sa! Dostávame sa k voľným miestam a úspech zapíjame vychladeným zázvorovým pivom. (Keď budete niekedy na Srí Lanke, toto musíte bezpodmienečne ochutnať!) Večer nás víta daždivé Kandy.

Kandy baby

Kandy ako mesto je - ako by som to povedal... nič moc. Ráno sa zastavujeme v prvej pekárni a kupujeme si koláče so sladkým mliekom. Veľmi tradičná srílanská pochúťka. Z pekární sa vo všeobecnosti veľmi tešíme. Koláče sú podobné tým našim doma a veruže nám už tieto chute poriadne chýbali.

Po raňajkách sa vydávame na prechádzku okolo jazera v strede mesta. Je to príjemný relax. Jazero je síce umelo vytvorené, no veľmi podarené. Pekné prostredie si užívame nielen my, ale aj opice, pol až jeden meter dlhé varany, korytnačky, rôzne druhy vtákov a rýb.

Jazero v Kandy

Omnom-nomnom

Varan a jeho kamoši

Dozvedáme sa, že dnes je sinhalský Nový rok, ktorý sa oslavuje po celej Srí Lanke. "Na parádu!" hovoríme si a hneď sa pýtame milého strážnika na nejaké pouličné slávnosti. Ten nám vysvetľuje, že tu sa Nový rok oslavuje doma v pokoji, v spoločnosti užšej rodiny. Výhľady na zábavu sú tým pádom v paži, no stále dúfame, že aspoň na hosteli sa bude niečo diať.

Na ubytovanie prichádzame so zvedavosťou, no pohľadom na pani domácu vyvalenú pred telkou sa vzdávame nádeje na akýkoľvek párty večer 😄

Najväčšia pýcha Kandy je budhistický chrám so skutočnou relikviou Budhu, konkrétne jeho zubov. Ako v prevažne budhistickej krajine, tento chrám je považovaný za jedno z najsvätejších miest Srí Lanky. My sme už tých chrámov videli habadej, takže aj kvôli vyššiemu vstupnému si ho radšej obzeráme len zvonka.

Budhoš sediaci na kopci nad Kandy

Adam’s peak (Sri Pada)

Cestovanie vlakom začína byť poriadna sranda. Tentokrát sme si ulovili exkluzívne miesto na zemi pri vonkajších dverách. Celý čas si teda užívame ikonické výhľady na čajovníkové plantáže, sem-tam prehodíme pár slov s Čechmi, poľskou či austrálskou rodinkou.
Je to neuveriteľné, kadiaľ všade Srílančania potiahli koľajnice. Neraz prechádzame až 2000m nad údoliami. Dole pod nami, ako aj všade okolo nás sú husté tropické lesy a menšie mestá. Proste nádhera.

Túra na “Adamovu horu” je jedným z najčastejšie skloňovaných výletov na Srí Lanke. Je to naša prvá túra po Nepále, takže sa riadne tešíme. Chodí sa tam na východ slnka a my vstávame už o tretej v noci.

Význam hory je inak celkom vtipnou náboženskou absurdnosťou. Neviem, kto prvý, ale všetky prítomné náboženstvá (náboženské organizácie...) vyhlásili túto horu za ich svätú. Pre budhistov hora predstavuje šľapaj Budhu, hiduisti veria, že ide o odtlačok nohy boha Shivu a pre moslimov a kresťanov je to zasa Adamova stupaj po tom, čo musel opustiť raj.
Našťastie všetci sú tam reprezentovaní v mieri a v pokoji jeden vedľa druhého.

Túra je od samého začiatku morda. Hneď zdola sa ťahajú schody, takže prítomnosť prírody takmer nepociťujeme. Nehovoriac o stánkoch s občerstvením, ktoré formujú súvislú líniu popri schodoch. Nájdu sa tu aj predavači detských hračiek a iných “hovadín”, ako sú napríklad metly či lopatky na smeti. Chýbajú už len kolotoče.

O niečo vyššie narážame do zápchy a vlečieme sa slimáčim tempom. Hore sa šplhajú rodiny s deckami, s bábätkami aj so starými mamami.

Na vrchole hory stojí neveľký chrám s nádvorím, kde sa toľká masa ľudí nemá šancu zmestiť. Musíme preto zostúpiť o čosi nižšie, v opačnom prípade by sme ani na východ slnka nedovideli.
Po túre konštatujeme, že to bolo riadne sklamanie. Zrejme to treba vnímať inak. Nie ako turistiku, ale ako návštevu pútnického miesta. Takého masovejšieho.

Začiatok púte: Každý tu má toho svojho - budhisti ležiaceho Budhu, hinduisti zasa Ganešu (naľavo)

Odmakaný východ slnka

Zápcha ešte aj smerom dole

Smerom nahor bola ešte tma, smerom nadol už niečo aj vidíme

V pozadí "slávny" Adam's peak (Sri Pada). V popredí naše nevyspaté oči

Naspäť na ubytovni uvažujeme, či ísť ďalej alebo ostať. Dedina Nallathanniya je veľmi maličká a pokojná. Presne taká, aké máme radi. Ideme sa prejsť aspoň tuto po okolí.
Hore pri škole sa konajú novoročné slávnosti. Celý dvor je plný hrajúcich sa mladých aj dospelých. Celé nám to pripomína taký náš Deň detí. Chlipneme si s nimi z ponúknutej limonády a ideme sa následne pozrieť na čajové plantáže vyššie.

Dnes sa nám týmto spĺňa ďalší cestovateľský sen - prechádzať sa pomedzi čajovníkové platáže na horách a počúvať ticho. Túto nádhernú a vskutku unikátnu atmosféru máme len pre seba, nikto tu nechodí. V porovnaní s Adam’s peakom nechápeme, prečo chodia ľudia tam a nie radšej na takéto miesta. Vlniace sa odtiene zelenej nás sprevádzajú niekoľko kilometrov. Na niektorých miestach si iba tak v tichu sedkáme a pozorujeme vtáky. Do dediny sa dostávame späť po polovične zarastenej cestičke pre zberačov čaju.
Áno, presne niečo takéto sme potrebovali na upokojenie naších duší po rannom sklamaní.
Keďže aj naši ubytujúci sú super milí, rozhodneme sa ostať ešte dve noci.

Novoročné slávnosti pri škole

Cesta "do čaju"

Všade čaaaj

Preto cestovať

Ale čo po Srí Lanke?

Túto otázku si kladieme ďalšie ráno po zobudení. Zopár dní už váhame, či potrebujeme a či vôbec chceme plánovať. Po raňajších úvahách však usudzujeme, že kvôli niektorým okolnostiam plánovať budeme musieť. Pozeráme sa v prvom rade na monzúny a zisťujeme, že sa neoplatí ísť do Mjanmarska, o ktorom sme uvažovali, ako o nasledujúcej destinácii. Nakoniec sa samozrejme zamotávame a namiesto plánovania si radšej stanovujeme len priority. Ostatné nechávame pekne na spontánne rozhodnutia.

• Priorita č.1: Nový Zéland - je to krajina, kam sa z domu len tak ľahko nedostaneme, takže si ju zaradíme medzi najbližšie zastávky.
• Priorita č.2: Indonézia - je veľa krajín, ktoré by sme chceli navštíviť, no už teraz vidíme, že všetko nestíhame. Indonéziu zmeškať rozhodne nechceme.

Poobedie uzatvárame s čerstvými letenkami na Bali, ale pred letom sa ešte vrátime do Indie a spravíme si výlet na motorke. Naše indické víza sú stále platné a takto si splníme znova ďalší cestovateľský sen, muhahahahaaa 🏍😎😙

Spokojní s našimi grandióznymi plánmi si ďalej užívame oddychový deň. Ešte troška plačeme kvôli svalovici zo včerajších schodov na Adam's peak, ale zajtra sa už znova pohneme ďalej.

Plánovanie, hudba, čaj a relax

Šachujeme hore-dole