Všade čaj
Dnešné cestovanie lahodí očiam po celej svojej dĺžke. Tropické lesy sa v hornatom prostredí striedajú so stovkami hektárov čajových plantáží. Všetko žiari zelenou farbou. Z diaľky to vyzerá, ako keby boli kopce zahalené prerasteným machom.
 |
| Čajovníky vo všetkých odtieňoch zelenej |
 |
| Letmý pohľad z vlaku |
 |
| Stanica Nanu Oya |
Prichádzame do Nuwara Eliye a nemáme rezervované žiadne ubytko. Naša nová taktika je, že si vyhliadneme dve-tri miesta na Bookingu a následne si osobne vyjednáme lepšiu cenu.
Vychádza to aj tentokrát, ale aj tá zjednaná cena je na Srí Lanku nejako nevýdane vysoká. A to sme sa nezastavili hneď v prvom, ale pochodili až päť-šesť hostelov.
Prechádzka mestom nám neskôr prezrádza, prečo je tu všetko také drahé. Nuwara Eliya je proste takou tou fajnovou dovolenkárskou destináciou pre Srílančanov. Svojou atmosférou, službami a atrakciami mi strašne pripomína naše Štrbské pleso. K tomu nám na hosteli prezrádzajú, že vlastne tu nie sú ani žiadne možnosti na turistiku, a my si kladieme otázku - Čo tu doparoma robíme?!
Netreba sa však strachovať, vravíme. Také ešte nebolo, že by sme sa my niekde nezabavili.
Nuwara Eliya, ako mesto, bola založená britskými štátnymi úradníkmi v 19. storočí, nazývali ju "Little England". Dnes je jej okolie tou najvýznamnejšou oblasťou na pestovanie čaju na Srí Lanke.
Netreba sa však strachovať, vravíme. Také ešte nebolo, že by sme sa my niekde nezabavili.
Nuwara Eliya, ako mesto, bola založená britskými štátnymi úradníkmi v 19. storočí, nazývali ju "Little England". Dnes je jej okolie tou najvýznamnejšou oblasťou na pestovanie čaju na Srí Lanke.
 |
| Turistické atrakcie |
 |
| Európsky vplyv je jasne viditeľný aj na architektúre |
Ráno sa rovno štveráme na jeden bližší kopček cez čajové plantáže. Hore popri vojenskej základni je vyšliapaná cesta k panoramatickému výhľadu na mesto. Úžasné, na začiatok dobrého dňa postačí.
Poobede už len leňošíme a robíme si zeleninový šalát s jogurtom. Stále nás trápi svalovica z Adam’s peaku.
Dlho váhame, či navštíviť Národný park Horton plains. Je tam jedna známa túra k útesu s názvom “Koniec sveta”. Z doterajšej srílanskej turistiky sme však zatiaľ dosť sklamaní a na Horton plains je vstupný poplatok 15 eur na osobu.
Po všetkých zážitkoch sa rozhodujeme neriskovať peniaze a opakované sklamanie. Namiesto pomalého prechodu cez hornatý stred krajiny pôjdeme radšej rovno východnejšie do Elly, kde zaručene túry sú.
 |
| Aj Edinburgh tu majú |
 |
| Výhľad na mesto a jazero |
Boom do Elly
Ráno sme ešte v Nuwara Eliyi navštívili jeden vodopád a do večera sme sa presunuli do Elly. Vo vlaku tentokrát nevyšla stratégia “múdreho taktika”. Vnútri bola taká tlačenica, že Miške bolo na odpadnutie.
Ella bola kedysi romantickým horským mestečkom, no za posledných niekoľko desaťročí sem každoročne zavíta ohromné množstvo turistov. A tak to aj vyzerá. Jej stred je ako "kolotočáreň".
Nám však ani to nevadí. My si tu užívame krásne lesy a túry. Aj naše ubytovanie je, ako keby sme bývali v lese.
Prvý deň navštevujeme vrch Mini Adam’s peak (veľmi originálny názov...). Zhora nás uchváti grandiózny pohľad na okolité hory - vysoké do 2000m a od dolín až po vrcholy všetky dokonale zarastené. Neraz si hovoríme, že Srí Lanka je tá najzelenšia krajina, akú sme kedy videli.
Zálusk si robíme aj na protiľahlú skalu, ktorá bude asi na celodennú túru.
V poobedňajších hodinách navštevujeme známy železničný most Nine arch. Na naše šťastie vychytávame chvíľku, kedy viaduktom prechádza vlak. Takto aspoň na pár minút vypadne z mosta tá hromada turistov, ktorá tu je.
 |
| Panoráma z Mini Adam's peak |
 |
| Výhľad na Ella rock. Vyštveráme sa tam zajtra? |
 |
| Niekde vzadu nad vodopádom je dedinka Makulella. Dalo by sa tam zliezť z Ella rock? |
 |
| Most Nine arch |
 |
| Nonstop plnka na moste |
Ella rock s extra Makulellou poprosím
Dneska podnikneme celodenku na skalu oproti, ktorú sme si včera vyhliadli. Volá sa Ella rock (skala Elly).
Cestu začíname podľa popisu, ktorý sme našli na internete. Asi 3 km kráčame po koľajniciach. Neskôr prechádzame cez dve malé osídlenia v palmovom lese a nakoniec vystupujeme k vrcholu cez eukalyptové lesy. Výhľad nám trošku kazia oblaky, ale pravidelne sa robia okná, takže si to užívame a cvakáme fotky.
Hore sa pýtam miestnych, či je možné zostúpiť do dediny Makulella. Tú som si vyhliadol na mape, aby sme späť do Elly nešli (ako všetci) rovnakou trasou. Makulella leží na vysokopoloženej plošine v objatí niekoľkých špicatých hôr. Včera z Mini Adam’su ju bolo pekne vidno.
Všetci vravia, že zísť dole tým smerom je "absolútne nemožné", až kým sa neozve z pozadia jedna babička od svojej debničky s kokosovými orechmi. Ona vraví, že do Makulelly je vyšliapaná cesta a nemalo by to trvať viac než tri hodiny. Žiadne skaly ani lezenie. Nič viac nám počuť netreba, ideme na to.
V Ázii vám všetci vždy radi poradia, a to aj vtedy, keď k tomu sami nemajú potrebné poznatky. Je im zaťažko povedať slovíčko “neviem”. Radšej vám povedia to, čo si len myslia a odhadujú, ale zato so skalopevnou istotou. Preto je najlepšie nechať si poradiť od niekoho, kto vie svoje slová aj niečím podložiť, prípadne si každú informáciu overiť u viacerých.
Trasa nadol nie je vôbec zložitá. Neriešime ani žiaden kompas. Po ceste natrafíme na budhistický kláštor, kde nám poradia kadiaľ ďalej a o 2 hodiny si už hľadáme obed v Makulelle ✌️😊
 |
| Cestou na Ella rock. Chodník je miestami viac, miestami menej viditeľný |
 |
| Výhľady z Ella rock |
 |
| Panoráma Ella rock |
 |
| Luxusná cesta z Makulelly do Elly |
Pokec s budhistickým mníchom po slovensky
Po poriadnej dávke Elly sme si našli jedno tajné dobrodružstvo. Podľa popisu na istom turistickom fóre sa tu dá dostať na jednu skalu, kde sa nachádzajú niekoľko tisícročné jaskynné maľby.Popis cesty neexistuje, vieme len toľko, že hore treba kus liezť a vyžaduje si to aj istenie. V nižšej dedine Wellawaya sa opatrne pýtame miestnych na danú horu a na chodníky okolo. Zdá sa, že nikto o ničom netuší.
Nakoniec sa v jednom hosteli začínajú chytať. Prevádzkar volá kamarátovi a ten nám cez telefón poskytuje cenné rady. V podstate sa máme vrátiť polovicu cesty smerom do Elly a nájsť si nad dedinou jeden budhistický kláštor. Tamojší mnísi poznajú tajomné maľby na skale a mohli by nám pomôcť s lanami.
Kláštor nachádzame ľahko. Je asi dva kilometre od cesty a je vytesaný do gigantických skál, ktoré popadali z okolitých hôr. Tí budhisti si vždy vedia nájsť nezvyčajný prírodný výtvor pre svoje sídlo...
Najprv sa prechádzame okolo chrámu a obzeráme si maľby v ich jaskyniach. Aj tieto dýchajú dlhou históriou, no my by sme sa najradšej vydali za tými hore na skale.
Zo zadného domčeka vychádza mních s podozrivo bielou pleťou. Kecáme chvíľku po anglicky a po otázke - odkiaľ sme, mení jazyk na češtinu. Príjemné prekvapenie stretnúť “suseda” v takomto prostredí. Chytáme sa šance a pýtame sa na tajomné maľby na skale. Peter nám potvrdzuje ich existenciu, no vraví, že sa k nim v tieto dni nedá vyliezť. Skaly sú vraj veľmi šmykľavé a hore sa dá dostať iba vtedy, keď niekoľko dní po sebe neprší. Včera troška pršalo a pravdou je, že aj teraz sa zbiehajú mraky.
Nesmútime, už len nájsť tento kláštor bolo malé dobrodružstvo. Peter nás ešte vyvádza na “strechu”, presnejšie na vrchol jednej z gigantických skál a my ešte hodinku spokojne relaxujeme hľadiac na očarujúci výhľad.
Zajtra ideme na východ ostrova, kde si konečne znova zasurfujeme. Šťastný to život!
 |
| Dom mníchov pod skalou |
 |
| Chrámové maľby |
 |
| Relax na "streche" |
