Aj tentokrát sme sa šikovne dopátrali k reálnej cene lístka od spolucestujúceho sediaceho vedľa nás. Hoci ide len do mestečka Pottuvil, ktoré je od Arugam Bay vzdialené 5 km, podľa jeho slov, by sa cena lístka nemala vyšplhať na viac ako 120 srílanských rupií (60 centov). Samozrejme, keď k nám v autobuse pristupuje predavač, pýta si za oboch skromných 600. Na to zabudni!
Schyľuje sa k hádke. Zo strany predavača ide o tichú vojnu - veď okrem nás v autobuse sedí hneď niekoľko ďalších turistov. Z nich už provízia kvapla, tak nech sa o tom aspoň tí nedozvedia.
Ani po hodine cestovania si od nás nie je ochotný zobrať 240 rupií. Počas prestávky sa nás dokonca snaží vyštvať von z autobusu. Predsa sme nezaplatili. Hoci sa tu doťahujeme o drobné, ide nám o princíp. A hlavne, keď žijete v Ázii dlhšie, za týchto niekoľko desiatok centov sa už plnohodnotne najete.
Naša roztržka vyprovokovala istého mladého učiteľa, ktorý sa nás ako jediný zastáva a je odhodlaný situáciu vyriešiť. V opačnom prípade zavolá políciu. Nakoniec predavač peniaze prijíma a slovenské komando skóruje 1:0.
Pocit z víťazstva strieda šok. Gabko kričí, že videl z okna slona. Slona?? Po niekoľkých minútach zazriem slona aj ja. A tam je ďalší! Len tak stoja pri ceste, zatiaľ čo si to motorky a autobusy švihajú popri nich. To kde sme?
Do Arugam Bay prichádzame pred zotmením. Ešte sme ani poriadne nevystúpili z autobusu, hneď si nás odchytáva muž v bielom habite a ponúka nám ubytovanie za cenu, akú chceme. Parádička. Aj keď si okno v izbe musíme domyslieť, zaspávame s vedomím, že je to len na jednu noc. Zajtra máme totiž dohodnutý Couchsurfing.
 |
| Typická zbesilá jazda srílanských autobusov |
Silný brainstorming: Rozbiehame vegánsku reštauráciu
Na obed sa stretávame s našimi hostiteľmi. Je to mladý párik asi v našom veku - dievča Laura z Nového Zélandu a chalan Harith zo Srí Lanky. Stretli sa v Arugam Bay zhruba pred rokom a odvtedy idú ruka v ruke za spoločným snom - rozbehnúť prvú vegánsku reštauráciu v tejto lokalite. Začiatok hlavnej sezóny má v Arugam Bay vypuknúť čo nevidieť. Otváračku majú naplánovanú už o týždeň a pol, no reštika nevyzerá ani zďaleka pripravená. Všetko si budujú od základov sami. Nevieme si predstaviť, ako to chcú všetko stihnúť, no sme pripravení, pomôcť im, ako sa len dá.Počas 8 mesiacov cestovania sme aj my s Gabkom nejedenkrát snívali o tom, že si rozbehneme vlastný podnik, takže sa s nadšením pridávame do vymýšľania menu. Hummus, falafel, šaláty, nápoje rozličných kombinácií… Myšlienky nám ulietavajú do výšin a už sa len pristihávame pri tom, ako slintáme nad vlastnými predstavami. Chýbajú nám západniarske chute.
Ak sa chcete na Srí Lanke stravovať lacno, rozmanitosť jedla je dosť obmedzená. Po tom, čo sme odišli z JJ’s hostela na Mirisse, žijeme najčastejšie na rice and curry (ryža s kari), roti (niečo ako naša lokša plnená ovocím, čokoládou či zeleninou, prípadne vajcom), kottu (nadrobno nasekané roti so zeleninou, mäsom a zmesou korenia), biryani (ryža s kuracím mäsom a zeleninou) prípadne na ľahšej variante, ako je hoppers (do chrumkava upečené palacinkové cesto v tvare malej mištičky s volským okom uprostred). A to je asi tak všetko.
Na čom si však z času na čas fičíme, sú nanuky. V Arugam Bay nachádzame nový druh - čistá kokosová, ktorú si vyberá Gabko, kokosová s bobuľovým ovocím zasa pre mňa. Kokos tam zrovna necítiť a ani to ovocie nechutí tak, ako by som čakala. Pomaly už nanuk dojedám a znova sa začínam zamýšľať nad konzistenciou primiešaného ovocia. Tú chuť z niekade poznám. Chutí to ako… varená fazuľa z polievky. Pozerám na obal a namiesto red berries teraz čítam red beans. No fuj! Kto to kedy videl vyrobiť fazuľovú zmrzlinu!?
Po zostavení menu prichádza na rad vymýšľanie, ako upevniť obrovský, ručne vyrobený nápis Green waves (Zelené vlny) nad vchod do reštaurácie. Následne prechádzame na dekorovanie interiéru, nejaké to betónovanie, umývanie… Práce je veľa, času málo. Laura musí ísť na pár dní do Kolomba, kvôli predĺženiu víz. Zároveň sa tam majú aj s Harithom stretnúť s ich potenciálnym kuchárom a nakúpiť všetko potrebné do kuchyne, ktorú majú situovanú v jednom menšom plechovom kontajneri.
 |
| S Laurou a Harithom |
 |
| Green Waves za tmy |
 |
| Klamlivý obal fazuľovej zmrzliny |
Najnevšednejšie ubytovanie vôbec
Z Couchsurfingu u Laury a Haritha sa vykľula riadna hipisáčina. Bývajú v malej moslimskej dedinke hneď vedľa Arugam Bay. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, keby nebývali v dome, ktorý bol v roku 2004 zničený tsunami. Jeho majiteľ ho dal Laure do prenájmu pod podmienkou, že ho pomaličky dá dokopy. Tá však mala doposiaľ dosť starostí s budovaním Green waves, takže dom ostal vo fáze hrubej stavby. Žiadna podlaha, žiadna maľovka, žiadna posteľ a ako bonus aj voda prestala tiecť, keď sme prišli. To bude zážitok, myslím si. Obaja sú k nám však super milí a my predsa nie sme žiadne fajnovky!Namiesto postele matrac, namiesto vankúša mikina. Na večeru im chystáme tekvicovú krémovú polievku s kokosovým mliekom. Pochvaľujú si, že lepšiu ešte nejedli. Po večernej zoznamovačke sa ukladáme na spánok. Ten však nikde. Jedna hodina, dve, tri… päť. Som zúfalá. So spaním problémy nemávam, ale s hmyzom veru áno. Keďže okná nie sú zasklené, celú noc po nás lozí akási háveď. K tomu ešte štekot psov a výkriky z neďalekého kriketového ihriska, kde sa hrá zápas už od poobedia predchádzajúceho dňa. Svitá.
Ráno som presvedčená, že ďalšie tri noci tu rozhodne neostanem. Zlú náladu čoskoro odplavujú prvé vlny. Práve surfovanie je to, čo nás do Arugam Bay priviedlo. Za dobrým dílom za surfy nechodíme dlho - 300 rupií (cca 1,50 eur) za dve hodiny. Miest na surfovanie je hneď niekoľko, priamo v Arugam Bay je to Baby Point pre začiatočníkov, Main point pre pokročilých a v okolí niekoľkých kilometrov sú to ďalšie - Peanut Farm a Whiskey Point… Tam sa však dá ísť len tuk-tukom, prípadne skútrom. Rozhodujeme sa teda vyskúšať Baby Point a Main Point.
 |
| Naše nové bývaníčko |
 |
| Luxusné hipisácke stolovanie |
 |
| Z Arugam Bay do moslimskej dedinky na bicykloch |
 |
| So Samsudeenom z požičovne surfov |
Opäť na surfoch
Vlny sú také malé, že na Baby Pointe sa vôbec nesurfuje. Ostáva Main Point. Aj keď výstražná tabuľa hovorí, že to nie je nič pre surferov-začiatočníkov, veľkosť vĺn ma nedesí. Na roziel od pláží, ktoré sme vyskúšali na juhu Srí Lanky, sa tu jazdí prevažne pozdĺž pobrežia, nie kolmo. Voda je na niektorých miestach dosť plytká, čo by nevadilo, keby bolo morské dno piesočnaté. To však najmä pri brehu pokrývajú ostré kamene. Do vody vstupujeme slimačím tempom. Všetko navyše sťažujú prichádzajúce vlny, ktoré si nás pohadzujú ako bábky, takže končíme s dorezanými chodidlami, niekedy aj chrbtom po tom, čo nás voda zmyla aj so surfami. Už teraz som si istá, že moju milovanú pláž v Hiriketiyi Arugam Bay netromfne.Pomaly si na Main Point zvykám, vlny chytám naboku, zatiaľ čo Gabko o ne bojuje v dave opodiaľ. Občas príde za mnou sklamaný, inokedy rozhorčený. O dobré vlny je tu hrozná bitka a v spojení so surfermi, ktorí nedodržiavajú ani základné pravidlá, je dosť ťažké si to celé užiť. Niektoré dni sú úspešnejšie, iné zasa menej.
 |
| Výstraha na Main Pointe |
 |
| Jeden z mnohých surferov |
 |
| Na ceste k Main Pointu |
 |
| Zelená na Srí Lanke nemôže chýbať |
 |
| Z Baby Pointu sa stalo obľúbené kúpalisko |
 |
| Pláž si tu užívajú prevažne lokálni |
Apríl sa pomaly schyľuje ku koncu, čo znamená, že Gabko má narodeniny. Odkedy cestujeme, nonstop sme spolu. Priestor na akékoľvek tajné prekvapenia nie je. Gabkovi teda oznamujem, že idem “niekam” a prídem o hodinu. Sadám na jeden z bicyklov, ktoré nám Laura požičala, kým bývame u nich. Lietam na ňom hore-dolu medzi Pottuvilom a Arugam Bay a kupujem veci, ktoré má Gabko rád. Ananás, mango, avokádo, kokosové mlieko, horká čokoláda a v neposlednom rade zinok na surfovanie. Je jedno, koľko stojí - dosť bolo spálených nosov! Je načase sa poriadne namazať. Nakúpené veci hádžem do darčekového balenia - do krabici od televízora, ktorú som našla v kuchyni v Green waves.
U Laury ostávame nakoniec takmer týždeň. Kým je kvôli vízam v Kolombe, rozhodneme sa ju prevapiť tak, že jej vymaľujeme kuchyňu. Všimli sme si vedro s farbou za dverami a niekoľko pokusných ťahov valčekom po stene. V jedno poobedie teda berieme do rúk štetce a za pár hodín máme vymaľovanú nielen kuchyňu, ale aj chodbu. Hneď to vyzerá útulnejšie - tešíme sa my aj oni.
 |
| Gabkov narodeninový darček |
 |
| Deľba práce: Pat maká, Mat fotí |
Čauko, Alfréd!
Nastal čas obzrieť sa po vlastnom bývaní. Cestovanie do dovolenkových destinácií mimo sezóny sa nám aj tentoraz vypláca. Okrem toho, že sa zakaždým vyhneme kvantám turistov, aj ceny za hotely sú nižšie. Krásnu dreveničku s výhľadom na oceán nám ponúkajú v prepočte asi za 7 eur na noc. Škoda, že my hľadáme miesto s kuchyňou, kde by sme si vedeli navariť. Predsa len aj to nám šetrí peniažky.Nakoniec končíme v pokojnom guest house neďaleko Main Poitnu. Izba je príjemná, len našu kúpeľňu už niekto okupuje. V hornom rohu miestnosti, na stene hneď nad záchodom sedí žaba. Dostáva meno Alfréd.
V priebehu niekoľkých dní sa o Alfrédovi dozvedáme pravdu. Alfréd je žabiak-záletník, žiaľ, rozvedený. Celé dni prespí prilepený k stene, ani sa nepohne. Po zotmení sa však vždy záhadne vytratí z kúpelne, nevedno kam. Pred svitanim je už znova na svojom mieste na stene a dospáva prehýrenú noc.
Aby nás v tej kúpelni nebolo málo, v jedno ráno sme pri Alfrédovi našli malú žubrienku. “Tak predsalen máš deti!” Odhadujeme, že sa s exžabou dohodli na striedavej starostlivosti… Oboch domácich miláčikov si nakoniec vcelku obľúbime.
 |
| Prichytený pri úteku |
Slony, všade samé slony
Laura s Harithom opäť cestujú do Kolomba a nám požičiavajú svoj skúter. Konečne sme dostatočne mobilní a môžeme behať po okolí. Doposiaľ sme boli bicyklami na Crocodile Rock (Krokodílej skale), odkiaľ sa dajú z diaľky pozorovať voľne žijúce slony. Tri sme aj videli. Vykračovali si po čistinke neďaleko ľudských obydlí. Predstava, že sa môžeme stretnúť zoči-voči divému slonovi nás totálne uchvátila. Nejeden tuk-tukár nás varoval, aby sme sa po západe slnka nezdržiavali v okolí Peanut Farm. Údajne sa tam v tomto čase zdržiavajú slony a môže to byť nebezpečné. Tam chceme ísť!Najprv však ideme omrknúť Elephant Rock (Sloniu skalu). Žiadne slony tu ale nie sú, namiesto toho nám pred kolesom skútra prebieha malý krokodílik. Ani opice sa nenechávajú zahanbiť. Tá Srí Lanka je poriadna divočina! Netreba nám chodiť na žiadne platené safari.
Blížime sa k Peanut Farm a so zapadajúcim slnkom, vzrastajú naše obavy. Radšej to otočme. Až tak zblízka zasa slona netúžime vidieť.
Deň pred príchodom našich couchsurferských kamošov dostávam super nápad. Čo takto vrátiť sa na cestu, po ktorej sme prichádzali autobusom do Arugam Bay a nájsť slony tam!? Zhruba po 10 kilometroch nám motorkár idúci oproti kričí, nech sa ponáhľame. Že zazrel slona.
Je tam!!! V plnej svojej kráse kráča oproti nám. Neviem, kto z nás troch je viac v šoku. Zrejme slon, keďže sa okamžite beží ukryť do najbližšieho krovia, odkiaľ nás pozoruje. Chvíľu na seba len tak hľadíme. Nadšení z toľkého zážitku po chvíli odchádzame. Nechceme mu viac naháňať strach. Čo však chceme, je vidieť ďalšieho.
Po hodine hľadania sa nakoniec vraciame späť zmierení, že aj jeden divý slon za deň je dostatočný úspech. V nádeji sa ešte raz oberám za seba a v nenápadnej zákrute obďaleč stojí ďalší. Vyzerá, že je o niečo mladší, ako ten predchádzajúci.
S Gabkom si volíme stratégiu - zatiaľ čo ja sa k slonovi pomaličky priblížim spredu s namiereným telefónom, Gabko ostane pri naštartovanej motorke - keby náhodou bolo potrebné zdrhať. Slon sa však aj naďalej pokojne pasie a veselo si pokyvkáva chvostíkom.
Nevedeli sme sa na neho vynadívať asi pol hodinu. Nejedno auto sa pri nás zastavilo s tým, že na čo toľko čumíme. Sledovať zvieratá žijúce vo voľnej prírode je také čarovné.
 |
| Nikde nikoho. Konečne |
 |
| Pozor, slony! 🐘 |
 |
| Ktože sa to na nás pozerá z krovia? |
 |
| Divý slon = šťastný slon |
Pomaly, ale isto sa naše srílanské víza chýlia ku koncu. Balíme si ruksaky a nasadáme na nočný autobus do Kolomba. Kolombo nás víta dažďom. Paráda. Kam sa to len o 4 ráno podejeme? Let máme za viac než 24 hodín.
Ešteže tu ľudia nespia. Dve hodinky na raňajkách, hodinka spánku na staničnej lavičke, niekoľko hodín pri šálke kávy v KFC…
Zbohom Srí Lanka, vďaka za nezabudnuteľné dva mesiace. Namaste India, dlho sme sa nevideli.
 |
| Ťažký život cestovateľa 😴 |
