Mototrip: Uvádzame šialenú jazdu

Ešte vo februári som Miške viackrát hovoril, aké má šťastie, že nemusela zažiť otrasné Dilí, keďže sme z Nepálu do Indie prichádzali cez pozemný hraničný priechod Sonauli. Nakoniec si to však zlízne aj ona 😄
Zo Srí Lanky letíme práve do Dilí, aby sme odtiaľ odštartovali výlet do indických Himalájí - na motorke.
Pôvodne nebolo v našom úmysle vrátiť sa späť do Indie. Nápad prišiel po jednom vášnivom rozhovore o turistike v Nepále. Stane sa to zakaždým, keď sa nás niekto spýta na naše zážitky z Himalájí. Začneme ich opisovať a zrazu nevieme prestať básniť. Práve z tohto dôvodu sme začali uvažovať o tom, že by sme sa vrátili do hôr. Kedže do Indie máme stále platné víza, všetko sa to začalo rysovať v našich hlavách.

Ísť na motorke do Himalájí patrí medzi moje sny už od roku 2012. Vtedy som sa počas mojej prvej návštevy Indie dozvedel o prekvapivo hustej sieti ciest cez kašmírske hory. (Rozumej: Existujú údajne zjazditeľné cesty, ktoré počas priaznivého počasia spájajú vysokohorské mestečká často aj nad 4000 m.n.m.)

Výlet plánujem už viac ako mesiac. Začal som ešte na Srí Lanke. Od začiatku sa to javí na pomerne komplikovanú akciu, no nateraz je vymyslené a vyriešené všetko podstatné.

Máme naplánovanú trasu!


Tá štartuje v Dilí a najprv smeruje do hlavného mesta štátu Kašmír, do Srinagaru. Ten bude vstupnou bránou do hôr a práve tam začne to skutočné dobrodružstvo. Po opustení Dilí prejdeme krížom cez štát Pandžáb. Tam nás okrem slávnej pandžábskej kuchyne čakajú aj letné horúčavy nad 40°C. Tento presun by mal trvať dva dni a meria 830 km.

Cesta zo Srinagaru pokračuje cez niekoľko vysokohorských priesmykov nad 3500 až 4000m. Teploty očakávame medzi 10 a 20°C; na vrcholoch priesmykov podľa šťastia… Pozitívne je, že tento úsek je otvorený už jeden celý mesiac. Pojazdný je väčšinou len od apríla do októbra.
Cieľovým mestom tejto etapy bude Leh, ktoré je kultúrne bohatým starým budhistickým osídlením. Leh je špeciálnou destináciou aj preto, lebo do mesta vedú dokopy iba dve cesty. Tie sú počas zimy úplne neprejazdné a mesto je preto 6 mesiacov z roka úplne nedostupné pozemnými komunikáciami. My plánujeme prísť zo západnej strany, na ktorej nadmorská výška stúpa len postupne. Vďaka tomu by sme sa mali byť dostatočne aklimatizovaní. Druhá cesta do Leh, z juhovýchodu, sa ťahá celý čas nad 4000m, a tak výšková choroba prináša extra riziko pre šoférov.

Treťou kapitolou trasy budú výlety z Leh do niekoľkých odľahlejších miest. Na výber budeme mať skutočne veľa možností. Napr. údolie rieky Nubra, ktoré je známe púštnou prírodou a ťavami (dromedármi) žijúcimi v himalájskych výškach. Ďalej 134 km dlhé jazero Pangong na indicko-čínskych hraniciach; údolie Spiti alebo len veľmi ťažko dostupné jazero Moriri. Navštíviť sa dajú aj dedinky na indicko-pakistanských hraniciach alebo údolie Parvati, kam vedú výhradne turistické cesty. Všetky tieto miesta sú dostupné len cez vysoké horské priesmyky a viaceré vyžadujú aj špeciálne povolenia. V údoliach sa väčšinou nachádzajú malé osídlenia, pri jazerách nás čakajú maximálne kempingy a stany. V blízkosti Leh sa nachádza aj údajne najvyšší vysokohorský priesmyk na svete, ktorý je prejazdný pre motorové vozidlá. Výška prechodu je 5600m a to si teda určite nenecháme ujsť! Teploty v týchto končinách budú už viac masakrálne na jazdu motorkou. Ráno a doobeda dúfame, že aspoň nad 0°C. Poobede v prípade slnečného počasia možno aj 15°C.

Po týchto výletoch nás čaká azda najvychýrenejšia motorkárska trasa Indie - cesta z Leh do Manali. O tomto úseku básni mnoho blogov a videí. Je jedným z najkrajších a zároveň najnáročnejších, kde neustále sa meniaca príroda, okolité obrie hory a kaňony sú spestrené snehom, rozbitou cestou, offroadom a prechodmi cez potoky tvorené topiacim sa snehom. Na 450-kilometrovom úseku sa nachádza až päť priesmykov, každý vo výške okolo 5000 m.n.m. Okrem avizovanej náročnosti nám troška lepí aj z dôvodu, že v čase, kedy my už čochvíla vyrážame na trip, táto cesta je stále uzavretá pre sneh. Odpratávanie im k tomu všetkému sťažuje ďalšie jarné sneženie. No a teploty? Budú, aké budú…😄

Z Manali sa vrátime späť do Dilí. Celý okruh aj s výletmi bude priblížne 3000km a na cestách by sme mali byť 16 dní.

Ok, máme aj motorku!

Západniari chodia väčšinou na organizované skupinové jazdy, kde súčasťou tímu je aj mechanik. Tento luxus si však my nemôžeme dovoliť, takže si lovíme čo najdôveryhodnejšu požičovňu motoriek, s cieľom nájsť si spoľahlivý stroj. Po párdňovom hľadaní narážam na chlapíka menom Neal, ktorý má mnoho skvelých referencií na Googli. Keďže zároveň prisľúbil najnižšiu cenu za moju vysnívanú motorku, v Dilí smerujeme rovno k nemu.
Bude to Royal Enfield Bullet 500! Poctivý jednovalec, klasika, ktorú sem priviezli ešte Briti. Vyrába sa nepretržite od roku 1931 a má skoro nezmenenú mechaniku od povojnových čias.

S Nealom sa jedná perfektne a vyhovuje nám vo všetkom. Motorka má držiaky na batožinu a do výbavy dostávame malú sadu náhradných dielov, náhradné duše aj pumpu pre prípad defektu. Na moje požiadanie nám zariadí ešte aj malé školenie opravy defektu.
Náš Enfy

Nakoniec, máme aj motokársku výbavu

Pomedzi to, ako sa prechádzame po Dilí a skúšame zakaždým nový streetfood, postupne si skladáme motorkársku výbavu. Varíme z toho, čo máme. Nechceme si kúpiť drahé jednoúčelové veci. Je to ťažká úvaha. Zimné oblečenie sme poslali domov po trekovaní v Nepále, keďže vo väčšine krajín, kam sa chystáme, je tropické teplo. V Himalájach nás však čaká mráz.

Motorkársku obuv riešiť nebudeme. Zoberieme si turistické topánky a k tomu ja ešte jedny ľahké tenisky. Tie mi poslúžia pri prechodoch cez vodné toky, kde pravdepodobne raz-dva namočím nohy.

Motorkárske nohavice si vyskladávame tiež z toho, čo máme k dispozícii. Pre Mišku legíny, tenké tepláky a softshellové nohavice. Pre mňa Miškine pančuchy, podkolienky, ktoré som omylom zabudol poslať domov a dvoje dlhé nohavice.
Hore máme obaja nejaké tričká, termá a fleece. K tomuto určite bude treba ešte zimnú bundu, takže sa s malou dušičkou ideme pozrieť na jedno miestne trhovisko. Na naše prekvapenie tu nachádzame zimné bundy, a to aj keď v Dilí je momentálne obdobie sucha a každý deň viac než 40°C! Dve bundy vyjednávame z 20 eur na 12. No nekúp to… V kombinácii s našimi tenkými vetrovkami budú práve tak dobré ako kožené motorkárske, no nie?!

Brašne na batožinu nahrádzame veľkými vrecami, ktoré ešte balíme do nepremokavých poťahov od našich turistických batohov. Držiak na mobil si zostrojujem z tenkej peny a gumičiek. DIY z materiálov, čo som si vypýtal od pouličných predavačov.
Nakoniec rukavice a helmy dostávame zapožičané od Neala k motorke v rámci ceny. A je to!
Zatiaľ sa rozmaznávame s Thali. Uvidíme, aké jedlo bude na horách.
Toto je hinduistický chrám. Originál! 
Vstup do chrámu
Aby sa nepovedalo, tak sme v Dilí navštívili aspoň Lotosový chrám

Posledné trémy

Potom, ako dokončujeme naháňačku za všetkými vecami, si sadáme k poslednej večeri a uvažujeme, či môžeme byť vôbec pripravení na takéto niečo. Či nejdeme do priveľkého rizika a či nie sme príliš neskúsení. Namiesto vytvárania stresu si nakoniec spomíname na milého Austrálčana, ktorý nás na jednej túre na Srí Lanke silne povzbudzoval, aby sme šli. Bol to príjemný chlapík, päťdesiatnik, ktorý túto trasu absolvoval organizovanou skupinkou. Sám vravel, že to bude tažké, ale “však vy ste mladí, vy to zvládnete!” Nevieme, čo nás presne čaká, ale už sme v tom. Keď nepôjdeme, nikdy sa nedozvieme, prečo je práve táto trasa snom každého indického motorkára.

[Nasledujúci diel výletu: Mototrip (2): Naháňačka ku kašmírskym horám ]


Kontakt

Kontaktuj nás, prosím, na facebooku 😉

Odber nových postov

O našich nových príspevkoch Ti môžeme poslať email :)

Témy