[Prečítajte si aj prvý diel našej jazdy: Mototrip: Uvádzame šialenú jazdu ]
 |
| Plán na prvé dva dni je prísť až do Srinagaru |
Prvé lekcie z indickej dopravy nenechajú na seba dlho čakať. Šoférovanie mi berie 100% pozornosti a na navigáciu sa viem ledva mrknúť. Dodržiavať niektoré dopravné pravidlá je viac nebezpečené, než ich ignorovať. Stopky neexistujú, nezastavuje sa tu ani na červenej. Kebyže sa zastavím, riskujem, že nás zozadu prejde kamionista, ktorý určite neočakáva, že by niekto hľadel na semafór. Dokonca na nás raz pískajú aj samotní policajti, keď sa jedenkrát zastavujeme na červenej a pobádajú nás, nech ideme ďalej.
Taktiež sa tu nedá ísť pomaly. Keď vás netrpezliví vodiči začnú predbiehať z oboch strán, neviete, kde vám hlava stojí a radšej zrýchlite na ich rýchlosť.
Občas kričíme a mávame vodičom, či sú normálni. Na diaľnici nám kľudne chodia v protismere, z ničoho nič slon zaberá polku cesty; vytláčajú nás pri predbiehaní, pchajú sa v zápche tak, že spôsobujú ešte horšiu situáciu a mohol by som takto pokračovať ďalej. Je to, ako keby tu nikto nemal ani štipku zdravého rozumu. K tomu všetkému si ešte aj zvykám na šoférovanie Enfieldu. Predsa len som ako tak stále nováčik na veľkej motorke.
Cez všetky nervy, trúbenia a nebezpečné situácie sa po dvoch hodinách dostávame von z metropoly. Počas prvých raňajok je Miška tak vystrašená, že si nevie ani jedlo objednať. Je to drsné, takto to nezvládneme 16 dní...
Po raňajkách a čaji sa troška upokojujeme. Len nech sa dostaneme k horám, tam to bude lepšie, hovoríme si.
Ďalej od Dilí je už doprava miernejšia, našťastie, no šoférovanie si stále vyžaduje úplnú pozornosť.
 |
| Ranná fotka pred odchodom z Dilí |
 |
| Celkom slušne sme sa zmestili s batožinou 😛 |
Cez Pandžáb
Neskôr si už letíme príjemnou 80-kou po diaľnici. Zdolávame niekoľko sto kilometrov, kým nás hlad nezastaví. Sme v strede štátu Pandžab a natrafili sme na príjemnú rodinnú jedáleň (v týchto končinách ich volajú “dhaba”).Rodinka je super milá. Natlačia nás chutným jedlom do sýtosti za euro dvadsať a prosia nás o fotku. Takýto úprimný (a nezištný) záujem je v Indii veľmi nezvyčajný. Vidno, že sme na neturistickom mieste. Fotíme sa veselo a šviháme ďalej.
Netrvá to dlho, kým z ničoho nič nás obklopí čierňava. Kým my stále len vyhodnocujeme vážnosť situácie, už začína liať. Zaskočení odbáčame k najbližšiemu dostupnému prístrešku. Ide o vstupnú bránu do univerzity. Tá sa stáva naším úkrytom na nasledujúce tri hodiny. Našťastie nás pustili aj do haly, a tak nemrzneme, kým víchrica trhá okolité stromy.
 |
| S milými SBS-kármi pod strechou univerzity po búrke |
So značným meškaním nakoniec jazdíme až do deviatej. Po večeri už len odpadávame do postela a spíme do rána. Respektíve, radi by sme spali, keby nás netrápila enormná horúčava. Už len nočný výpadok energie a zastavený ventilátor na izbe nám chýbal ku šťastiu.
Ráno vyrážame znova skoro. Náladu nemáme zrovna najparádnejšiu. Stretávame sa s druhým nabaleným Enfieldom. Dvaja kamoši majú namierené do Srinagaru, rovnako ako my. Prehodíme pár slov a lúčime sa. Nikto neinicioval spoločnú jazdu.
Trasa je pomerne hladká, až kým neprichádzame k prvým kopcom a robustnej výstavbe ciest. Prechod sa zapcháva a začína sa tlačenica na dlhé hodiny. Čakať s autami by bola priveľká strata času, takže sa skúšame opatrne predbiehať aj my. Pomaly sa však nedá, lebo hneď ako si nechám čo i len najmenší bezpečný odstup od okolitých vozidiel, okamžite sa tam pchajú ostatní motorkári. Je to na nervy, postupujeme pomaly, občas krokom, v prachu, v ťažko rozbitom teréne a k tomu stále tých 40 stupňov.
V neskorších poobedných hodinách sa to pomaly uvoľňuje a my si konečne užívame prvé jazdy v hornatom teréne. Keďže sa musím neustále sústrediť na cestu, z času na čas sa zastavujeme, aby som sa i ja mohol rozhliadnuť po okolí.
Počas jednej pauzičky nás dobiehajú chlapci z rána. Je milé znova ich vidieť, no stále pokračujeme oddelene. O pár hodín, keď sa predbiehame už tretíkrát, rozhodneme sa spojiť na posledný úsek a nájsť si spoločné ubytovanie.
Už je neskoro. Ani dnes nespĺňame plán a radšej to nejdeme siliť až do Srinagaru. Zastavujeme sa v moslimskej dedine asi 2 hodiny jazdy pred ním. Ubytovanie nachádzame u jednej rodiny vo veľmi autentickom lokálnom dome. Nič pekné pre oči, ale aspoň lacné. Motorky nám ukrývajú do dvora plného bordelu.
Sme pomerne nešťastní z únavy a z celodenného náročného jazdenia. Boli to dva veľmi dlhé dni a ani cez všetku našu snahu sme nedorazili do Srinagaru. Takto nejako sme si nepredstavovali mototrip. Jazdiť v prachu a v teple od rána do neskorého večera.
Po chvíľke letargie sa opäť pomaly nakopávame. Plán bude taký, že zajtra si pojazdíme len doobeda, prídeme do Srinagaru, nájdeme si pekné ubytko a ostaneme tam jeden a pol dňa čisto oddychovať. Kašlať na naháňanie kilometrov, koľko stihneme za 16 dní, toľko stihneme a bude to.
Chlapci s nami zdieľajú troška whisky a nálada je znova veselá. Obaja sú námorníci a podobne ako my, aj oni si plnia svoj dlhoročný sen. Ísť na motorke do Himalájí. 😊✌️
 |
| Naše motorky ukryté vo dvore našich hostiteľov |
 |
| Chlapci námorníci |
Chill v Srinagare
Počas cesty si vychutnávame výhľady na ryžové políčka a okolo obeda sa už veselo ubytovávame pri jazere s výhľadom na hory. Ubytovanie nás našlo samé. Majiteľ guest housu totiž jazdí dookola po meste a číha na nabalených motorkárov. Ľahko si všimnúť tých, ktorí majú namierené do hôr. Keďže ponúkol parádnu cenu a krásnu izbu, neváhali sme dlho. Namotal nás aj na voľný prístup na jeho loď, ktorá je pristavená pred domom a na ktorej môžeme relaxovať.V Srinagare sú najpopulárnejším ubytovaním práve izby na lodiach (tzv. houseboat). Od jednoduchých kajút až po luxusné apartmány sa tu nájde všetko. Lode sú ale vždy drahšie ako klasické ubytovne.
Druhým najväčším biznisom v Srinagare je člnkovanie, na ktoré nás veľmi otravným spôsobom lákajú domáci zakaždým, keď sa prechádzame po východnej strane jazera.
 |
| Ryžové polia v okolí Srinagaru |
 |
| Večera na ulici. Neznáme mäso s roti |
Okrem dotieravých člnkárov a prevádzkovateľov reštaurácií je samotné mesto úžasné! Dostalo pomenovanie "indické Benátky", a to nie len tak pre nič za nič. V objavovaní zašitých chodníčkov ťahajúcich sa ponad vodu sme si aj my ihneď našli obrovskú záľubu. V meste ochutnávame kašmírsky tradičný čaj, nazývaný "kahwa" a tešíme sa z pečiva, ktoré v iných kútoch Indie len ťažko dostať. Tunajšie tradičné koláče sú pre nás znova novinkou a ku čaju sú ako stvorené.
Viac sa tu rozprávame aj s ľudmi. Asi každé tretie oslovenie vedie ku kratšej alebo dlhšej diskusii, ostatné oslovenia sú len v snahe ponúknuť nejaký servis alebo reštauráciu. Možno sa čudujete, ale takýto pomer v Indii sa už ráta za dobrý. V Radžastane je naša skúsenosť asi 1 úprimný ku 50 biznismenom (a podvodníkom).
Večer zaspávame oddýchnutí a plní očakávaní na zajtrašiu jazdu, ktorá nás zavedie do vysokohorskej oblasi Kašmíru.
 |
| Pečivo a kahwa |
 |
| Srinagar, indické Benátky |
 |
| Nočný Srinagar |
 |
| Oddych na lodi s mangom v pohári |
