Cesta je dobrej kvality a nás obklopujú krásne zalesnené hory. Je príjemných 20 stupňov a svieti slniečko. Dnešným cieľom bude Kargil, ktorý je na polceste do budhistického Leh.
[Prečítajte si aj predchádzajúci diel našej jazdy: Mototrip (2): Naháňačka ku kašmírskym horám]
 |
| Prvé kopce |
 |
| S orlom |
Jazda je fakt príjemná a my si neustále opakujeme, že toto je asi ten pocit slobody, o ktorom motorkári tak básnia.
Po zopár oddychových zastávkach a čajíku sa dostávame do Sonamargu, kde nám prvýkrát padá sánka. Čo sme doteraz videli z motorky bolo nič oproti tomuto! Všade naokolo sú krásne trávnaté lúky obklopené zasneženými horami. Celú idylku dotvárajú pasúce sa oslíky a ľadovec, na ktorý dovidíme priamo z cesty. Sme na 2800 m.n.m. a stále je príjemne teplo. Vysmiatí jak lečo pokračujeme ďalej.
 |
| Sonamarg |
Zozi la
Ťaháme sa serpentínami stále vyššie a vyššie. Už tak trošku tušíme, že prichádzame k prvému horskému priesmyku Zozi la.Nad 3500m nás víta niekoľko kilometrov dlhý rad áut. Po chvíľke sa dozvedáme, že cestu už od rána blokuje lavína.
Na okolitých horách je celkom dosť snehu. Pri pohľade na ne nám pomaly dochádza, že je celkom neuveriteľné, že tu existuje aspoň ako taká cesta.
Kým bagrami čistia cestu, my sa zakecávame s okolitými motorkármi. Tu už nikto nejazdí len tak po chlieb a mlieko do obchodu. Všetci majú namierené do Leh. Jeden z jazdcov nám vášnivo rozpráva o údolí Zanskar, ktorý je síce dvojdňovou odbočkou z hlavnej trasy, ale sľubuje jedinečné scenérie, ľadovce a navyše to má byť turistami veľmi málo navštevované miesto.
 |
| Naša cesta bude tam dole |
 |
| Čakáme v rade |
Cez odprataný sneh sa dostávame len krvopotne. Indovia sa SAMOZREJME bezhlavo tlačia jeden cez druhého, len čo je cesta voľná. Môžeme len snívať o bezpečnom prechode. Na mieste lavíny je stále voda a rozmočený sneh. Kvôli ich sprostosti sa viacerí zahrabávajú a po členky čľupkajú v ľadovej vode. Výnimkou nie som ani ja, keď sa snažím našu 200-kilovú motorku dostať cez pasáž.
Podmienky nám neprajú ani po lavíne. Hneď ako sa konečne rozbehneme, spustí sa dážď so snehom.
Našťastie nás po daždi asi do hodiny vysušil (studený) vietor. Vyschnutý si užívame prázdne cesty a rýchlu jazdu do doliny omnoho viac.
Do Kargilu prichádzame po západe slnka. Prvýkrát spĺňame denný plán, a tak si za odmenu doprajeme na večeru pečenú kozu s ryžou.
V dobrej nálade sa rozhodujeme, že zajtra dáme šancu Údoliu Zanskar, o ktorom tak pekne rozprával ten Ind. Keď bude neskôr treba, radšej škrtneme iný výlet. Ak je tu však možnosť dostať na nejaké autentické a málo navštevované miesto, bola by škoda to nevyužiť.
 |
| Reštička v Kargile |
 |
| Koza s ryžou |
Údolie Zanskar
Ráno sa náhodou stretávame s indickým motorkárom, ktorý nám odporúčil túto trasu. Potešený, že sme dali na jeho radu, volá na nás z druhej strany cesty a máva. Nadlho sa ale nezastavujeme, predsa len sa zrejme vidíme v Zanskare.
Cesta nás najprv vedie cez malé dedinky. Postupujeme rýchlo, kým nám asfalt nezačne miznúť spod kolies. Až keď je cesta úplne neznesiteľná, pozerám sa na mapu a samozrejme sme inde, než sme mali byť. Prechádzame pozdĺž rieky, no vysoko nad ňou. Výhľady sú grandiózne a našťastie po polhodinke sme schopní napojiť sa na tú správnu cestu. Vydýchneme si. Aspoňže sa nemusíme vracať tam, kde sme zle odbočili.
Stretávame iných motorkárov. Pamätáme si ich zo včera. Spolu s nami uviazli na Zozi la kvôli lavíne a dnes sú tu rovnako ako my na odporúčanie toho istého jazdca. Teraz smerujú späť do Kargilu a varujú nás, že cesta pred nami je nezjazditeľná.
My sa však nedávame odradiť. Pokračujeme a veruže nakoniec nemáme čo ľutovať. Terén bol skutočne náročný, cesta rozbitá a vytvorená z nepohodlných veľkých šutrov. S priemernou rýchlosťou 15 nacvičujeme držanie rovnováhy a tiež to najjemnejšie dávkovanie plynu, aké je na tejto motorke možné. Príroda sa nám však odpláca za všetky ťažkosti slovami neopísateľnou krásou. Preto radšej nechám ďalej rozprávať naše fotky.
Nocľah nám poskytuje Dorjee so svojou manželkou. Sú jediným ubytujúcim v okolí. Večer sa konečne zoznamujeme s Tanmayom, s jazdcom, ktorý nám Zanskar odporúčil. Tanmay je vášnivý cestovateľ, motorkár. Je zo zmiešanej rodiny hinduistov a sikhov, ktorá je ale viac racionálna, ako tradično-konzervatívna. Veľa sa rozprávame o hodnotách, o ľudoch a cestovaní, o živote. Kecáme, kým len zvládame zimu, ktorá nás nešetrí ani vo vnútri domu. Tak ako v Nepále, ani v indických Himalájach nie sú vykurované domy. V noci vonku mrzne a sneží.
 |
| Chata u Dorjeeho |
 |
| Rozbíjame orechy. Naľavo Tanmay |
 |
| S Dorjeem a jeho manželkou |
 |
| Dedina Rangdum |
 |
| Cesta späť |
Druhé výročie
Ráno prvý raz bojujeme s motorkou. Ani za hodinu sa mi ju nepodarilo nakopnúť. Pomohlo nám, až keď ma roztlačil Dorjee s jedným zo susedov.
Do Kargilu sa vraciame rovnakou cestou a tá nás znova rozmaznáva svojimi scenériami. Druhýkrát už aj terén zvládame rýchlejšie, vďaka čomu nám ostáva zopár poobedňajších hodín na oslavu nášho druhého výročia ❤️
Z dôvodu nedostatku romantických reštaurácií v okolí, nakoniec sa na večeru vyberieme opäť do tej našej s pečenou kozou, kde sme jedli aj pred dvoma dňami. Kozu finišujeme melónom na večerných trhoch a s výhľadmi na zajtrajšiu jazdu do legendárneho Leh v Ladakhu.
