Jazda je príjemná, prechádzame niekoľkými nenáročnými priesmykmi a okrem kvalitnej cesty nás rozmaznáva aj okolitá príroda. Už sme takmer úplne zabudli na trápenia z prvých dní, aj na lavínu v Zozi la.
[Prečítajte si aj predchádzajúci diel našej jazdy: Mototrip (3): Po lavíne do Údolia Zanskar ]
 |
| Budhistický kláštor na útese v Lamayuru |
 |
| Prichádzame do Leh, Ladakh |
Leh
Pomerne rýchlo prefičíme cez niekoľko širokých údolí. Rovná cesta pomedzi suché kopce mi miestami pripomína nekonečné diaľnice v Arizóne alebo Kalifornii.Do Leh prichádzame svižne, no na prvý pohľad sa až tak veľmi nevieme naladiť na jeho údajné čaro...
Nachádzame sa v bývalom hlavnom meste himalájskeho kráľovstva Ladakh. Mesto skutočne dýcha históriou. Vďaka svojej ťažkej dostupnosti, si dodnes zachováva svoj unikátny ráz a kultúrne prvky. Podľa nášho vnímania je mesto také typické himalájské, budhistické. Výnimočné je najmä tým, že je väčšie než bežné osídlenia nad 3000-4000m. Aj vďaka tomuto Leh vždy ponúkalo viac priestoru pre kultúru, vzdelávanie, ako aj obchodovanie. Sú tu viaceré kláštory a tiež veľké trhovisko.
To, čo sa nám však páči už menej, je množstvo turistov, agentúr, hotelov a reštaurácií. Byť tak v Leh pred 50 rokmi, kedy tu ani poriadne cesty neexistovali, musel byť cestovateľský sen. V súčasnosti je však až príliš turisticky vyvinuté na náš vkus.
Aj tento fakt nás podnietil k rozhodnutiu, ostať tu len na jednu noc. Dnes sa ešte pozrieme na západ slnka z neďalekého kopca, kde sa nachádza aj budhistická pagoda; dáme si večeru na miestnych trhoch a zajtra pôjdeme ďalej do Nubry.
Len tak-tak si stíhame vybaviť povolenia na vstup do Údolia Nubry a k jazeru Pangong, kde máme zamierené neskôr. Zahraniční turisti si toto povolenie, ako inak, vybaviť sami nemôžu, a tak sú nútení využiť služby jednej z miestnych agentúr. Úrady tu diktujú hnusnú byrokraciu. Našťastie na parkovisku stretávame úplnou náhodou akúsi pani z agentúry. Tá okrem iného prevádzkuje aj batôžkársky hostel s lacným ubytovaním, takže vďaka nej zabíjame dve muchy jednou ranou.
 |
| Leh v objatí masívnych himalájskych hôr na okraji údolia |
 |
| Západ slnka pri pagode |
Okrem byrokracie na úradoch narážame na ešte jednu prekážku. Požičovne motoriek v Leh formujú miestnu úniu (mafiu), ktorá si určuje vlastné pravidlá. Na každom výjazde z mesta majú svoje kontroly, cez ktoré nepúšťajú motorky s inou než tunajšou ŠPZ-kou (výnimkou sú len dva výjazdy smerujúce von z Ladakhu). Takto sa snažia zabrániť turistom v tom, aby objavovali “ich” okolie na motorkách požičaných mimo Leh (napríklad na tých z Manali alebo Dilí). Tento fenomén nejdem ani ďalej komentovať… Ešteže sa nám podarilo s nimi vybabrať.
Mocná Khardung la
Sú tri hodiny v noci a my sa balíme na jazdu. Je tma a zima. Nechceme ani vedieť, čo nás čaká na 5600m** na presmyku Khardung la. Prejazd vedie do údolia Nubry a ďalej severnejšie k pakistanským a čínskym hraniciam. Príjazd k priesmyku je však zaistený motorkárskou mafiou, takže naša jediná možnosť je prekĺznuť kontrolou ešte predtým, než ju vôbec otvoria.Po opustení mesta sa ťaháme úzkou asfaltkou vyššie a vyššie. Popri nás len útesy a strmé steny. Cesta je kľukatá a v tejto tme aj riadne strašidelná. Po hodine prichádzame k domčeku a otvorenej rampe. Opatrne pridávam rýchlosť, kým na terase domu zazriem človeka s dekou prehodenou cez ramená. Keď prichádzame k nemu radšej sa ani nepozerám bokom. Vidím len toľko, že zapína baterku a snaží sa ňou z terasy namieriť na našu ŠPZ-ku. Nemáme na výber… Prefičíme popred neho a dúfame…
Ešte asi hodinu sledujeme svetlo motorky, ktoré nás nasleduje. Zdá sa, že nás nevie dobehnúť. Máme náskok a ponáhlať sa po tomto teréne by mohlo mať fatálne následky aj preňho.
Nad 5000m máme na ceste jemnú vrstvu snehu. Našťastie už začína svitať. Trošku nám mrznú ruky.
O približne 100m vyššie vozovku pokrýva súvislá vrstva snehu. Cesta je strmšia. Zaradená jednotka a rýchlosťou 5 až 10 km/h sa snažíme nedostať šmyk. Terén je krutý a keď prvýkrát natrafíme na ľad skrývajúci sa pod snehom, padáme na zem. Nič sa nedeje, išli sme pomaly, no tú 200-kilovú motorku máme problém aj dvaja zdvihnúť. Ešteže nepadla úplne na riadítka, ale udržal som ju v polohe, ako sa opierala o podnožku. Svetlo, ktoré nás nesledovalo, už nevidíme.
Krvopotne sa dostávame hore, kde nás víta kamenná tabuľa: “Mighty Khardung la. The highest motorable pass in the world.”**
V dojatí sa objímame, kým sme celí 😄 a robíme si fotky. Cestou hore nám nebolo všetko jedno. Podľa stôp v snehu vidíme, že sme dnes na vrchol prišli ako prví. Druhý nás dobieha jeden kamión a na treťom mieste sú prvé ranné lúče.
 |
| Samospúšť nás občas predbieha |
 |
| Na snowboarde si väčšinou viac užívam, keď do snehu kreslím prvú stopu |
 |
| Pohľad na druhú sranu. Tadiaľ pôjdeme dole |
Po východe slnka začíname klesať na druhú stranu a mne napadá staré horolezecké porekadlo, že byť na vrchole je len polovica cesty (a úspechu).
Dole to ide ešte horšie. Viac snehu, viac ľadu. Miška kráča pešo niekoľko kilometrov a ja sa snažím udržať motorku na kolesách. Na strmších úsekoch sa miestami ani neviem rozhodnúť, či mám začať brzdiť a zaručene dostať šmyk alebo sa pustiť a dúfať, že o pár desiatok metrov budem schopný pribrzdiť tú nabranú rýchlosť.
Ešte asi dvakrát padám z motorky sám a ďalšie dva pády máme spolu s Miškou.
 |
| Začíname klesať |
 |
| Oblačnosť sa mení každých dvadsať minúť |
Po dvojhodinovom klesaní prichádzame k prvým čajovniam. Sme celí a bez zranení! Na oslavu života si doprajeme každý dva čaje a zopár sladkostí. Úspešne sme prešli kontrolou mafie a prekonali sme Khardung la. Už nás nič nezastaví do Údolia Nubry!
 |
| Čajovňe na spodku Khardung la |
 |
| Mladý jak zdrhá spred foťáku |
Údolie Nubry
Príchod k Nubre nám opakovane ponúka jedny z najkrajších výhľadov, a to aj vďaka hustým malým oblakom, ktoré vytvárajú tiene na horách medzi ostrými slnečnými lúčmi.
Ponad rieky Nubra a Shyok navštevujeme malebné dedinky, dva budhistické kláštory, slávne piesočné duny, ako aj jednu z najväčších sôch sediaceho Budhu. Vstávaj pred treťou a deň je zrazu nekonečný!
Celá oblasť je pokojná a tichá. Málo ľudí a len minimum dopravy. V jednej zo záhrad v dedinke Hunder zazrieme dokonca aj dvojhrbú ťavu. Dromedárov tu držia samozrejme pre turistov. My si užívame výhľady na Himaláje sediac na piesočných dunách aj bez nich. Obed si dávame v lokálnej dhabe za 50 centov. Klasika - šošovica, kari a ryža. Keď nestačí, prihodia zadarmo, kým nie sme plní.
 |
| Údolie Nubry |
 |
| Šplháme sa ku gompám. Helma chráni pred vetrom :D |
 |
| Výhľady nad Hunderom |
 |
| Oáza |
 |
| Gompy na blízkom kopci pôsobia ako opustené |
 |
| Gompa so sochou Budhu reštaurovaná českými dobrovoľníkmi |
 |
| Duny nad 4000m! |
 |
| Budhistický kláštor nad Diskitom |
 |
| Jedna z najväčších sôch sediaceho Budhu - Diskit |
 |
| Výhľad od sediaceho Budhu - Údolie rieky Shyok pred sútokom s Nubrou |
Večer sa už len prechádzame Diskitom, kde sme našli ubytovanie aj motoservis. Preventívne si nechávame prezrieť motorku, očistiť a znova namazať reťaz. Úkon nás stojí necelé 3 eurá.
Čo je super, že nám nečakane ponúkajú prístup na wifi, takže sa vieme spojiť s kamarátom Tanmayom, s ktorým sme sa naposledy videli v Údolí Zanskar. Zajtra by mal prechádzať cez Khardung la a má namierené, podobne ako my, k jazeru Pangong. My tam dorazíme snáď už poobede, jemu to z Leh isto potrvá až do večera.
Dohodli sme sa, že pri jazere Pangong nájdeme nejaké milé ubytko u domácich. Také, aké sme mali spolu u Drojeeho. Našu motorku následne zaparkujeme na viditeľnom mieste tak, aby nás podľa nej Tanmay vedel nájsť.
Tešíme sa na opätovné stretnutie a na spoločnú jazdu ďalej.
**Pravda o Khardung la: Indovia majú radi prvenstvá a nemajú problém ani s prikrášľovaním čísiel. O Khardung la sa preto šíri, že je najvyšším priesmykom na svete, ktorý je prejazdný pre motorové vozidlá. Stretli sme aj takých motorkárov, ktorí prišli z centrálnej časti krajiny len preto, aby vyšli na vrchol Khardung la. Podľa indických údajov sa priesmyk nachádza vo výške 18.380 stôp, čiže 5602m. V skutočnosti je vrchol Khardung la na 5359 metroch a podľa Wikipédie existuje hneď niekoľko vyšších priesmykov v Indii, Tibete a Číne.
