[Prečítajte si aj predchádzajúci diel našej jazdy: Mototrip (4): Zážitky z Leh a Údolia Nubry ]
 |
| Kaňon pred jazerom Pangong |
 |
| Obed s rodinou Aneri (pri Miške) |
 |
| "Jazdi opatrne!" Inak tuto dole pobehujú tie spomínané kone a oslíky |
Pangong Tso
Pri jazere nás víta prekvitajúci biznis. Agentúry z celej Indie sem nosia zámožnejších ľudí, ako napr. Aneri a jej rodina. Na brehu jazera takto vyrástlo stanové mestečko ukrývajúce prémiové ubytovania. Hľadanie nejakého jednoduchšieho nocľahu u lokálnych ľudí je celkom náročné, ale podarilo sa.Jazero Pangong (Pangong Tso) je 150 kilometrov dlhé, azúrovo modré jazero na čínsko-indických hraniciach vo výške 4350m.n.m. Vodu má slanú, na čo prichádzame až po tom, keď hrdinsky ukazujeme Aneri, ako sa dá naším filtrom očistiť hocijaká voda. Prefiltrovať sa síce dala aj táto, no piť už nie...
Jazero sa nachádza v objatí suchších hnedých kopcov, s ktorými vytvára vizuálne čisté a minimalistické prostredie.
 |
| Maľby či fotky? - Jazero Pangong je ako z rozprávky |
 |
| Domy lokálnych tvoria asi 10%, zvyšné budovy sú ubytovne |
Pri jazere si len tak oddychujeme a kecáme s ďalším dobrodružným párikom z Európy. Cestujú už dlhé mesiace, tak ako my. Jediné obavy máme z toho, že náš kamarát Tanmay k jazeru stále nedorazil. Celkom sa strachujeme, či sa mu niečo nestalo.
Smerom na úsek Leh-Manali
Ráno vyrážame skoro. Bolo by skvelé ukrojiť si z cesty medzi Leh a Manali čo najdlhší úsek. Od jazera sa však najprv musíme dostať cez dva priesmyky vo výške okolo 5000m.Prechody sú OK, sem-tam nejaký sneh, ale žiadne ťažkosti. Zabrať nám dáva len posledný úsek napájajúci sa na cestu tesne pod Leh. Budujú tu nové cesty a my tak môžeme hltať na kilá prachu zo stavby.
 |
| Sedem hodín ráno - vyrážame od jazera Pangong |
 |
| Na vrchu Chang la nás prekvapili čajíkom zadarmo. Skvelé, nie? |
 |
| Chang la je jeden z najstrašidelnejších priesmykov. Počas výjazdu je v kaňone vidieť mnohé zošmyknuté kamióny. |
 |
| Z Chang la vedie asi milión-kilometrová cesta do údolia. Aspoň výhľady sú...OK 😛 |
 |
| Ešte stále sme v "budhistických výškach" - v pozadí jeden kláštor |
Potom ako dorazíme na hlavný ťah smerom na Manali, dávame si obed a zbierame užitočné informácie. Cesta by mala byť v poriadku najbližších 80 kilometrov. Potom to už bude “veľmi ťažké”, vraví šofér voziaci turistov.
Ponáhľať sa až tak nemusíme, a tak sa zastavujeme po 40 kilometroch v Rumtse, tesne pred prvým z piatich horských priesmykov, ktoré nás čakajú po Manali.
 |
| Kone v Rumtse. Cupkajú si pekne domov z paše |
Nasledujúce ráno nás trápi úplne nemožná situácia. Motorku sa snažíme nakopnúť a roztláčať už dve hodiny a nie a nie naštartovať. Strácame cenné ranné hodiny, kedy je úplne bezvetrie a kilometre sa dajú rýchlo sekať. Nakoniec nám pomáhajú miestni páni, ktorí z garáže vyťahujú náhradnú baterku do auta. Tú napájame na tú našu a motorka konečne ožíva.
V tom ako záblesk z jasného neba zbadám približujúceho sa motorkára s červenými rohmi na helme. Vyskakujem, mávam, kričím - “Tanmaaay!”
Tanmay sa neteší o nič menej než my. Vystíska nás oboch až tak, že nás zdvíha do vzduchu. Hovorí, aké problémy sa mu vyskytli na motorke a prečo nemohol doraziť k jazeru Pangong. Popri menších mechanických chybách musel riešiť aj pokrivené zadné zavesenie motocykla, kvôli ktorému mohol jazdiť dlhé kilometre len rýchlosťou 20. Po jeho príhodách sa celkom tešíme, že my musíme riešiť iba vybitú baterku.
Pokračujeme spolu a prichádza najočakávanejší úsek výletu!
Motorkársky maratón do Jispy
S Tanmayom fičíme v tandme a postupne prekonávame všetky priesmyky a náročné úseky.Počas prechodu prvým priesmykom Tanglang la (5328m) sa hneď šmýkame po ľade a prekračujeme aj prvú “nalu” (potok vytvorený z topiaceho sa snehu križujúci cestu). Po prechode stále pokračuje pomerne kvalitná asfaltka.
Prichádzame na pláne More. Farby nám hrajú divadlo a v diaľke sledujeme divé kone a oslíky. Zastavujeme sa len na pár fotiek a pokračujeme až do Pangu.
 |
| 1 z 5 - Tanglang la |
 |
| More pláne |
 |
| Odbehli sme aj na Mesiac 😄 |
Mo
Po troch hodinách to chce pauzu a doplnenie energie. My si chlipkáme čaj s drobnými sladkosťami, Tanmay - ako to má vo zvyku - sa zakecáva s každým okolo nás. Čochvíľa už aj my sedíme vedľa staršej pani a rozprávame sa hindsko-anglicky, rukami-nohami. Tetuška sa volá jednoducho Mo a potom, ako sme ju ponúkli keksíkmi a čajom, nechce nás pustiť ďalej, kým si u nej nedáme troška z obedu. Mo aj s jeho manželom sú super skvelí, je z nich cítiť ľudskosť, úprimné gestá a veľkú radosť zo zdieľania. Získali si naše srdcia, až by sme najradšej ostali s nimi dlhšie. Musíme však pokračovať ďalej, cesta je dlhá. |
| Dhaby v Pangu |
 |
| Mo a jej manžel |
Offroad
Postupne prekračujeme ďalšie dva priesmyky, Lachulung la (5059m) a Nakee la (4770m). Terén v týchto výškach je skutočnou výzvou.Rozjazdená, blatistá, inde sypká piesočnatá cesta alebo zahrabávanie sa do šutrov.
Žiadny oddych nás nečaká ani nižšie, v úsekoch medzi priesmykmi. Neustále stúpania a klesania, kým prechádzame úzkym kaňonom rieky. Ostré zákruty a tesné prechody nad útesmi. Zato pohľad na okolitú prírodu je úchvatný a znova si vravíme, že toto tu je možno ešte krajšie, ako hocičo, čo sme predtým v Himalájach videli!
Po stopäťdesiatich kilometroch sa prvýkrát dostávame pod výšku 4000m. Dole nás vedú kľukaté serpentíny, nazývané Gata slučky (Gata loops).
 |
| 2 z 5 - Lachung la a oddychujúci Tanmay |
 |
| Jedna z mála spoločných |
 |
| Jazdiac s Tanmayom nás má konečne kto odfotiť |
 |
| Gata slučky - pod nami |
Prechádzame umelo vytvorenou dedinou Sarchu na hranici štátov Kašmír a Himáčalpradéš. Sú tu len dhaby a malé ubytovne pre šoférov a turistov. Toto miesto je ideálne na prenocovanie počas dvojdňovej jazdy medzi Manali a Leh. My sa chystáme zastaviť o 15 kilometrov ďalej - v stanovom mestečku Bharatpur.
Z posledných síl
Rátam tie kilometre, no Bharatpur nenachádzame ani po 25 kilometroch. Zastavujeme sa pred silne stúpajúcimi zákrutami a radíme sa s oprotiidúcim motorkárom. On o žiadnom Bharatpure nevie; vraví, že pred nami je už len priesmyk Baralacha la.O hodinu zapadá slnko a my váhame, či pokračovať ďalej. Nejako sa nám nechce otáčať, aj keď už teraz máme za sebou veľmi náročný a dlhý deň. Tanmay navrhuje opatrne pokračovať a prísť až do doliny na druhej strane, do dediny Jispa, ktorú dobre pozná. Súhlasíme, no máme zaťaté zuby. Je isté, že za svetla nedorazíme.
Na Baralacha la (4890m) vedie jeden z najstrašidelnejších výstupov. V podstate nič nebezpečné tu nie je, len zima a každým výškovým metrom pribúdajúci sneh. Kaskadérsky prekračujeme aj niekoľko nál, Tanmay ide vpredu, a tak aspoň vidíme, aké sú hlboké. Topánky zamáčam aj tak...
Hore nás víta ľadové kráľovstvo! Cesta je miestami tesaná do takého hlbokého snehu, že na oboch stranách máme aspoň trojmetrovú stenu. Už chápeme, prečo sa pracuje celý mesiac na otvorení komunikácie medzi Leh a Manali.
Sme uchvátení panorámou. Takúto krásu sme nečakali k dnešnému západu slnka. Nabíjame sa energiou a začíname posledné klesanie.
 |
| 4 z 5 - Baralacha la |
 |
| Z posledných síl |
 |
| Blíži sa západ |
Koniec cesty ide len pomaly. Cesta je prevažne asfaltová. Po prvom úseku prichádzame k obrovskej nale. Zastavujeme sa a pozeráme sa na seba s Miškou, že čo teraz. Počkáme na jeden kamión, aby sme mali aspoň odhad o hĺbke a ideme na to.
Tanmay prechádza prvý, stráca momentum a musí si položiť nohy. S nohami vo vode sa už nejako predrkoce. Miška preskakuje na druhú stranu po skalách vytŕčajúcich z vody, aby som mal na motorke menšiu váhu. Idem teda skúsiť šťastie aj ja.
Len sa nezastaviť, opkujem si. Kolesá sa ponárajú skoro do polky a k tomu ma šutre na dne potoka hádžu do strán. Neviem akým zázrakom, ale prechádzam suchý. High-five s Tanmayom a ideme ďalej. Ďalšiu nalu v strede zákruty prechádzame spolu s Miškou. Kým Tanmay sa znova riadne ošpliecha, ja sa najprv zastavím a pozorne si vyhliadnem stopu na pravom okraji. Ostávame stále suchí. (Tento prechod sa neskôr stáva zábavnou spomienkou, ktorú Tanmay často vyťahuje a porovnáva svoj bezhlavý prechod s tým naším rozvážnym).
Poslednú hodinu ideme za tmy. Pomalým tempom. Sme úplne vyčerpaní. V Jispe si krkolomným zjednávaním vybavujeme izbu za 10 eur v hoteli. Podmienkou bola teplá sprcha a pohodlný matrac.
Počas večere ešte dlho spomíname na vrcholy dnešnej jazdy. Na More pláne, na obed s Mo, na kaňon po Pangu, aj na epicky zasneženú Baralacha lu. Prešli sme štyri z piatich priesmykov, hej!
Jazda bola skúškou pre mňa aj pre Mišku. Úprimne, ja by som nevydržal sedieť a držať sa neustále v strehu, kým by ma niekto iný viezol touto trasou.
Zvládli sme ten najobávenejší úsek a ostáva nám päť dní na nejaký výlet v okolí a na následný návrat do Dilí. Najprv sa však poriadne vyspíme.
