Jispa
Po včerajšom maratóne chrápeme až do deviatej. Po lenivom zobudení sa prechádzame dedinou a sadáme si na raňajky s excelentným výhľadom na okolité hory. Včera v tme sme videli iba ich obrysy. Tanmay už vyrazil. Má dohodnuté stretnutie s kamarátom v Manali, kde sa chystá na viacdňový oddych.Uvažujeme, ako využiť zvyšných päť dní. Prvou možnosťou je návšteva jazera Chandratal, ktoré je len ťažko dostupné a vďaka tomu veľmi málo turistické. Druhou možnosťou je výlet do údolia Parvati, kde máme niekoľko známych z hostelu, v ktorom sme bývali na Goi, na juhu Indie.
Ako tak prežúvame raňajky, skrsne mi v hlave asi ten najležérnejší nápad: “Čo keby sme ostali tu a dali si deň oddychu od jazdenia?”
Miška s pohľadom na tú úžasnú prírodu navôkol neváha a okamžite súhlasí.
Zajtra môžeme prejsť do Manali a dopriať si jeden oddychový deň aj tam. Po včerajšom maratóne a po tých 11 dňoch nepretržitého jazdenia už netúžime po ďalšom jazere ani po ďalšom údolí. Práve pokoj a oddych nám dotiahnu tento výlet k dokonalosti.
Objednávame si ďalší čaj a sedíme na slniečku ďalšiu hodinu.
[Prečítajte si aj predchádzajúci diel našej jazdy: Mototrip (5): Pangong Tso a "diaľnica" Leh-Manali ]
 |
| Počas prechádzky na raňajky |
 |
| Raňajky a rohodnutie za oddych |
Na poobedňajšiu prechádzku sme si vyhliadli druhú stranu rieky, kde sú len dva domy a za domami krásny výbeh na blízke hory. Vyšliapeme na kopec tak do polky a dáme si tam desiatu.
Jediným problémom je, že nevidíme žiadny most, ani žiadne laty, po ktorých by sa dala prekročiť rieka. Po chvíľke pátrania nám lokálni páni prezrádzajú, že na druhú stranu sa dá prejsť iba lanovou dráhou. Nejaké divné zariadenie na brehu sme si všimli, tak sa tam teda ideme vrátiť.
Dráhu tvorí oceľové lano natiahnuté cez rieku, sedák zvarený zo železa (vypadajúci skôr pre náklad, než na prepravu ľudí) a nakoniec sofistikovaný zväzok lán, uchytených takým spôsobom, aby toto čudo mohlo byť operované jedným človekom. Pasažier si vie pritiahnuť sedák a poťahovaním lán sám seba prepraviť na druhú stranu.
Bojíme sa, ale ideme do toho 😄 Náš netradičný prechod ponad rieku si radšej mrknite vo videu.
Turistiku, ako aj zvyšok dňa v Jispe si plne vychutnávame. Teplota je vhodná na sledovanie západu slnka pri večeri. Cítim, ako sa mi tu každou hodinou dobíjajú baterky. Spánok sladký tiež.
 |
| Začiatok prechádzky |
 |
| Oddych na polceste |
 |
| Spätný pohľad na Jispu |
Manali
Prejazd do Manali je hladký až na jeden prípad, keď sme takmer vyleteli z cesty rovno do útesu. Istý kamionista sa totiž rozhodol predbiehať druhého kamionistu - do kopca - takže mu to trvalo celú večnosť. Prekvapili nás, len čo sme nič netušiac vyšli oproti nim spoza zákruty. Všimli sme si, že z celej vozovky nám ostáva asi tak meter na prechod medzi útesom a tými exotmi. Aby toho nebolo málo, keď sme už boli pár metrov pred kamiónmi, z ničoho nič ich začal zozadu predbiehať ďalší majster sveta na motorke, čím zabral aj ten posledný kus cesty. Aby sme sa s ním nezrazili čelne, schádzam dole z asfaltu a ani neviem akým zázrakom prechádzame popri kraji cesty.
Kvôli netrpezlivým vodičom sme doposiaľ zažili už viacero nebezpečných príhod, ale táto tromfla všetky! Len aby sme posledné štyri dni ešte vydržali bez nehody.
Pred Manali prechádzame posledným, piatym horským priesmykom - Rohtang la (3978m), ktorý je najdostupnejším miestom pre Indov, kde môžu vidieť sneh. Lokálny turizmus tu prekvitá a my sa zabávame na ľudoch, ako si robia svojky so škaredým, špinavým snehom. Keby tak vedeli, akú krásnu bielu prírodu by mohli zažiť na vrchu Baralacha la, kde sme predvčerom prechádzali…
Z Rohtang la ideme v zápche až do Manali a dobre to nevyzerá ani po príchode do mesta. Toto miesto je fakt napumpované indickými návštevníkmi.
Ubytovanie sme si našli u milého vojnového veterána, Tashiho, ktorý voľné izby vo svojom dome ponúka len zahraničným turistom. “Indických návštevníkov nemám rád,” vraví, “robia len hluk a bordel.” Pri príjemnom čajíku nám rozpráva o svojich príhodách z vojny.
Večer navštevujeme centrum mesta a ja až onemiem od tej masy ľudí, ktorá sa tu nachádza. Hlavná ulica s námestím je, ako naše Hlavné námestie v Bratislave počas vianočných trhov. Pol hodinka a stačilo.
Druhý deň v Manali sa stretávame s Tanmayom a zase len sa rozhodujeme pre spoločný program. Dnes tu ešte ostaneme, vylezieme k jednému vodopádu ďaleko od centra a nasledujúce dva dni využijeme na návrat do Dilí.
 |
| Ubytovanie u Tashiho |
 |
| Tá krajšia stránka Manali |
 |
| Smerom na vodopády |
 |
| Tanmay |
Posledná skúška - z Manali do Dilí
Jazda už len dole kopcom a zážitky dole vodou. Ako sa dostávame ďalej od hôr, neustále sa zvyšuje hustota premávky a aj nebezpečné situácie. Bez krásnej prírody navôkol opadá akákoľvek motivácia na jazdu po indických cestách. Máme späť 35 °C, sucho a prach. Až na výborný obed v Pandžábe je celý deň skôr trápením.
Trápi sa aj Tanmay, ktorý sa kvôli brutálnemu teplotnému rozdielu vôbec nevie sústrediť. Láka nás inou, dlhšou cestou a ja už tak tuším, že jemu sa ešte domov nechce ísť. Poobede prezrádza, že troška východnejšie na horách má kamoša s chatou. Pozýva nás, aby sme si išli spoločne vyvetrať hlavy a dali si tam oddych - aj keď dobre vie, že my pokračovať nemôžeme.
Lúčime sa s veľkými objatiami a silnými spomienkami na ten šialený tandem z posledných dní. Tanmay sa stal pre nás oboch skutočnou spriaznenou dušou.
Nakoniec to dnes dávame až do Chandigarhu a na zajtra nám ostáva len nejaká štvorhodinová jazda do Dilí.
 |
| 3289,5 km |
Záver
Už teraz je nám jasné, prečo je okruh cez Ladakh snom každého indického motorkára a prečo sem láka aj jazcov z celého sveta. To, čo sa tu dá vidieť a zažiť, je unikátne a zaručene sa to každému zapíše do pamäti ako jeden z naj výletov v jeho živote.
Príroda je neopísateľne krásna a pestrá. Mení sa s nadmorskou výškou, ale aj počtom zrážok za rok pre danú oblasť. Videli sme suché a prašné hory, aké sme dovtedy zažili len v tajomnom Mustangu v Nepále; husté a zelené ihličnaté lesy, skalnaté kaňony; horské steny zahalené do nevídaných farieb, ktoré nám neraz pre očami vytvárali dychberúce surealistické scenérie…
Boli sme na miestach, kde síce nejaká tá cesta existuje, ale pokojne sa môže stať, že celý deň nikoho nestretnete. Bývali sme aj v malých budhistických dedinách, kde je život taký jednoduchý, až vás úplne priklincuje do prítomného okamihu a vám neostáva nič iné, len hlbokými dúškami nasávať túto atmosféru.
Neoddeliteľnou súčasťou toho všetkého je ale aj jazda po náročnom teréne, pohyb často nad 5000m, silná výšková a teplotná aklimatizácia. Teploty od štyridsiatok až do mínusov - so snehom a so studenou sprchou na ubytovni.
Nebolo to ľahké a už vôbec nie pohodlné. A áno, bolo to aj nebezpečné. Asi ani chvíľku neľutujeme, že sme sa na to dali, ale ako to Miška zhodnotila svojej sestre do telefónu - svoju dcéru by sem takto nepustila.
Mototouring bol pre nás novinkou a hodnotíme to ako pekný koncept cestovania. Sedieť v sedle dvojkolesovej mašinky dáva silný pocit slobody. Človek si len tak letí po cestách, často netušiac a nestarajúc sa o to, kde v daný deň skončí.
Pre tých, ktorí uvažujete o tomto výlete, snažte sa vyhnúť jazdy z a do Dilí. Motorky sa dajú zabezpečiť aj v Srinagare a v Manali, vďaka čomu sa vyhnete nielen extrémnym horúčavám, ale aj najnebezpečnejším úsekom z hľadiska dopravy.
No a v neposlednom rade, dajte nám vedieť keby ste sa do Ladakhu vydali. My si možno dáme repete. Himaláje sa už nepochybne stali našou srdcovkou - či už pešo, alebo na motorke.
