Jaipur je hlavným mestom Radžastanu. Je súčastou takzvaného zlatého trojuholníka, ktorý tvoria Dilí (kam priletíš), Agra (kde je Taj Mahal) a Jaipur (srdce Radžastanu). Tieto mestá sú tie najnavštevovanejšie z celej Indie a práve turizmus tu zosilnil najviac to, čo na Radžastane nemáme radi. (O radžastanských nepríjemnostiach sme už dávnejšie písali jeden smutný výlev s názvom: Čierna stránka Indie)
 |
| Pink city - Jaipur |
Po udomácnení sa v jednom rodinnom guest house zahajujeme pracovný týždeň. Od pekelného tepla sa vonku nedá existovať, takže čas využívame na písanie blogov a spracovávanie fotiek.
Ešte k tomu teplu... Predstavte si konštantné horúčavy deň aj noc. V krajine je prehriaté úplne všetko. Budovy sú tak naakumulované teplom, že po vypnutí klimatizácie sa do izby vráti 40 stupňov za 10 minút. Výpadok elektriny je skutočnou nočnou morou.
Voda v potrubiach je horúca tiež, keď pijeme nechladenú, čerstvo prefiltrovanú vodu, tak je nám to až nechutné. Ovlažiť sa sprchou neprináša absolútne žiadne osvieženie - jedine, ak mokrí zbehneme pod prúdiaci vzduch z klímy 😄
Natrieť sa opaľovacím krémom musíme, ale po vykročení na ulicu ho koža okamžite vyhodí na povrch zaručujúc skvelý lepkavý pocit po celom tele. Vietor nefúka a ak aj áno, tak je rovnako horúci ako vzduch.
 |
| Hlavné mesto sem, hlavné mesto tam, ulice sú upratané podľa indických štandardov |
 |
| Prechádzka mestom |
Von chodíme len jesť. Bohužiaľ aj to na radžastanské otravy bohate stačí. Zakaždým, keď vystrčime nos z domu, sa odohráva rovnaký scenár:
Z ulice na nás zakričí nejaký tuk-tukár: “Hey, sir, tuk-tuk?” My odpovieme, že nie, ale napriek tomu vodič začne kráčať smerom k nám a omiela dookola, že “on je lacný” a opytuje sa “kam ideme”. Keď nás dobehne, kráča ďalej s nami. Keď ho odoženieme, do minúty je pri nás ďalší a skúša to isté. Nevadí mu ani to, že videl, ako sme práve poslali preč toho predchádzajúceho.
Tuk-tukári samozrejme nie sú jediní. S ponukami a oslovovaním sa pridávajú prevádzkari reštaurácií, taxikári, predavači pouličného jedla, ovocia, zmrzliny, šperkov… Je to riadna otrava! Na ulici nikdy nedokážeme viesť konverzáciu, lebo sme nonstop vyrušovaní.
 |
| Reštaurácie oproti vlakovej stanici |
 |
| Malai kofta |
 |
| Aloo jeera a Dal tarka |
 |
| Thali |
Vypočutý - prvý a posledný krát
Po tom, ako už v niektorých prípadoch kričím na tuk-tukárov a posielam ich preč slovami - “vypadni odtiaľto a neopováž sa kráčať za nami” - sa mi prihodila jedna zaujímavá situácia.
Jeden zo šoférov ma zastavuje a začne mi vysvetlovať, že nemôžem na nich takto reagovať, lebo prevážať ľudí je ich živobytie a oni jednoducho majú takúto kultúru.
Stalo sa to už neraz, že sa ma spýtali, prečo sa správam tak nepriateľsky. No zakaždým, keď som im (slušne) vysvetlil, akí sú otravní, tvárili sa, že to, čo robia je úplne normálne a vôbec by ma to nemalo rozčúľovať.
Rovnako sa tváril aj tento šofér. Neustále sa snažil obhajovať, až kým k nám z boku nepristúpil ďalší tuk-tukár s otázkou, či nechcem odvoz. Tomu prvému nebolo treba viac. Po tom, ako bol vyrušený vo svojom vysvetľovaní, začal v hindštine poriadne nadávať tomu druhému.
V tom som sa ja chytil príležitostí, schmatol som ho za ramená, pozrel sa mu do očí a povedal len toľko: “Počúvaj, môj kamarát, pozri sa teraz na to, ako si reagoval ty, keď si bol vyrušený. Reagoval si podráždene, mám pravdu? A ty sa ma pýtaš, prečo ja strácam trpezlivosť s tuk-tukármi?! Tebe sa toto stalo dnes prvýkrát. Mne sa to stáva dvesto ráz za deň. Každý deň.”
Toto bol jediný prípad, keď nejakému Indovi nešli moje slová jedným uchom dnu a druhým von. Napriek tomuto úspechu sa ale naše dni určite nestanú menej otravnými…
Sofistikovaný lov zákazníkov
Neskôr odhaľujeme aj rafinovanejšie ťahy na turistov. Jeden z nich bol natoľko nenápadný, že sa nám nechcelo veriť, že by znova mohlo ísť len o ďalší pokus, ako niečo predať. Trik odhaľujeme až, keď sa nám daná situácia opakuje na vlas rovnako tretíkrát:
Idú dvaja Indovia v tuk-tuku. Kamoši, no hrajú sa na šoféra a zákazníka. “Zákazník” sa vám prihovorí s nejakou otázkou, ktorá pravdepodobne naštartuje diskusiu. V dvoch prípadoch to bola otázka - “Čo si myslíme o Indii?” Je to jedno, čo odpoviete, onedlho príde pozvanie k jeho rodine domov na čaj a neformálny rozhovor, lebo “on by vám chcel v dobrom svetle ukázať indickú pohostinnosť”. Keď pôjdete, príbeh sa skôr či neskôr končí v ich obchode so šperkami alebo s oblečením, prípadne v cestovnej agentúre so snahou predať vám, čo sa len dá.
Najneuveriteľnejšie však bolo, že vo všetkých prípadoch, keď som prezradil moju otrávenosť z ľudí na ulici, reagovali rovnakým prirovnaním - Pravidlo piatich prstov. Aj keď štyria ľudia sú na teba zlí, ten piaty môže byť dobrý. A preto, aj keď ťa všetci na ulici otravujú, práve tomuto by si uveriť mal! Však on ťa pozýva len na čajík a pokec k sebe domov.
Našťastie sme na ten čaj išli iba raz. V ostatných prípadoch sme sa dostali len k pozvaniu a k náročnému, no slušnému odmietnutiu.
 |
| Keď vás nachytajú, ľahko skončíte v takomto silver shoppe |
Palác Amer
Keď už je Jaipur (aj) mesto palácov, jeden deň v tom teple snáď prežijeme aj vonku. V Amere bolo pekne.
 |
| Miška pred palácom Amer |
 |
| Výhľad na mesto |
 |
| Vnútorná brána |
Konečne tento týždeň končí a my odlietame na Bali! No poďme sa teda pozrieť, či je tam tak zázračne, ako to všetci ospevujú. Chystajte nám vlny a surfy, prichádzameee!
