Oťukávame sa v Canggu
Canggu je jedným z najnavštevovanejších miest na Bali. Za normálnych okolností by nás tento status skôr odradil, no nechali sme sa zlákať známou plážou Batu Bolong, ktorá sľubuje skvelé podmienky na surfovanie.Ubytovanie sme si zajednali ešte z Indie cez Airbnb. Donny a jeho rodina nás víta nesmierne milo a úctivo. Izba je útulná a pohodlná, dokonca s vlastnou teraskou a tulivakmi. Čo viac si môžeme priať! Ráno nás pred dverami čaká - ako prekvapenie - misa plná ovocia a koláčiky ☺️
Konečne máme možnosť ochutnať to podivné ovocie, ktorého šupka vyzerá ako koža hada. Salak, nazývaný aj jednoducho “snake fruit”, čiže hadie ovocie, sa stáva naším favoritom.
 |
| Poobedná káva na teraske |
 |
| Salak alebo “snake fruit” |
 |
| Dragon fruit - občas lepšie vyzerá, než chutí. Ale musíte uznať, že tá farba je úžasná. |
Skúšanie nového jedla je jednou z vecí, čo nás na cestovaní baví úplne najviac. Brúsime si zuby na lacné ovocie, no pri pohľade na ceny v neďalekom supermarkete dostávame poriadny preplesk. Kam sme to my doparoma prišli?! Skúsime to teda na nejakom trhovisku…
Žiadne trhy tu však nie sú. Pozdĺž cesty Batu Bolong sa ťahá rad dokonale nastylovaných obchodíkov, butikov a reštaurácií. Presne takých, ktoré vás privábia a donútia vrhnúť sa do nakupovania a degustovania, sami neviete ako. Pri pohľade na ne horko zaplače moja duša nákupnej maniačky. Tak by som šla nakupovať… Len tak, pre potešenie. No počas dlhodobého cestovania takéto míňanie peňazí nedáva zmysel.
Neďaleko nášho ubytovania si sadáme do pekného warungu Jaba. V Indonézii sa warungom nazývajú lokálne reštičky. Spoza sklenených pultíkov nás hypnotizujú dva rady tanierov naplnených kopcom všakovakými dobrotami. Chrumkavá sója s medom a čili, nastrúhaný pečený kokos, vyprážané krevety, tofu, zelenina na pare… Volajú to Nasi Chapur. “Nasi” znamená ryža, takže je jasné, čo je základ. Ostatné je už len na vás, stačí ukázať na čo máte chuť a oni vám naberú. K stolu nakoniec odchádzame s preplnenými taniermi. Najradšej by sme všetko ochutnali naraz 😛 Čo je na tom najlepšie - celé to nestálo ani 3 eurá za oboch. No paráda, vyzerá to tak, že sme si aj v turistickom Canggu našli miesto stvorené pre nás. Zalizujeme sa až za ušami.
Inak viete, že Indonézia je najväčším konzumentom ryže na svete? Priemerný Indonéžan jej zje až 150 kg za rok!
 |
| Na Bali chodia všetci na skútroch |
 |
| Žena prinášajúca obetné dary |
 |
| Ďalší obľúbenec - Bakso - vývar s mäsovými guličkami a zeleninou. Pripravia ti ho aj na ulici. |
Na surf
Na ďalší deň ideme celí nabudení na pláž. Chceme si dohodnúť výhodný díl za surfy na najbližší týždeň avšak všetky požičovne majú jednotnú cenu - 50 tisíc rupií za 2 hodiny (čo je okolo 3 eur). Aj tak dobre. Berieme surfy a hor sa na vlny. Pri prvom kontakte s vodou nás striasa. Ako je možné, že je taká ľadová?! Veď keby sme mali neoprény, dali by sme si na seba aj tie.Na Batu Bolong pláži je všeobecne známe, že ľavá strana je vhodná pre surferov-začiatočníkov, zatiaľ čo pravá pre pokročilých. Ideme skúsiť šťastie teda naľavo. Vlny prichádzajú v niekoľko sekundových intervaloch, akoby ich niekto zapol gombíkom. Ani chvíľka pokoja. Len pádlujeme a pádlujeme, zatiaľ čo nás spenená voda posúva naspäť k brehu. Vlny tu nie sú silné, ani vysoké, ale je to skôr o chytaní “white water”. To nás už nebaví, takže sa presúvame na pravú stranu pláže.
Ako jediná sa tam obšmietam s penovým surfom. Pri pohľade na prichádzajúce vlny už chápem, prečo tam zelenáči nechodia. Väčšie vlny som doposiaľ nevidela. Bojazlivo ostávam naboku, zatiaľ čo Gabko sa vrhá medzi ostatných a hneď jednu vlnu zjazďuje.
Prvý set obrovských vĺn nenechal nikoho na surfe. Všetkých nás rozprášil ako táké bábky. Vynáram sa z vody, lapám po dychu, rozhliadam sa. Nikde nikoho. Muselo ma to odniesť úplne mimo. Pádlujem späť. Prichádzajú ďalšie vlny a znova ma premývajú. A takto sa to opakuje stále dookola.
Doslova odpočítavam minúty, kedy sa to všetko skončí. Toto miesto nie je pre mňa. Ani jednu vlnu som nechytila, no asi päťkrát som sa už takmer stihla utopiť. Pri pohľade na vytešeného Gabka to ale nechcem vzdať. Je vidieť, že on si to tu užíva. Skúsim sa teda ešte naposledy rozpádlovať. Vlna ma berie a ja sa konečne staviam na surf. Cítim, ako mi adrenalín prúdi po celom tele. Takúto vlnu som na Srí Lanke nikdy nezažila. Je krásne dlhá, neláme sa, len ma dlhé sekundy nesie so sebou a ja si konečne vychutnávam pocit zo zabáčania. Tie dve hodiny trápenia odrazu nič neznamenajú. Zajtra chcem prísť znova!
Ďalší deň je to o tom istom. Celý čas sa len snažím ostať nažive a keď už mám na mále, aby som sa na všetko nevykašlala, opäť chytám poslednú vlnu, ktorá ma berie takmer až k brehu. Fantázia! Keby som vtedy tušila, že toto bude moja posledná chytená vlna za celý týždeň…
 |
| Lepšie než v kine. Sledovanie západu slnka na Batu Bolong. |
Zablúdiť s výhodou
Po pár dňoch to už chce pauzu od surfovania. Kedže takmer všetci tu chodia na skútri, prenajímame si jeden aj my. Skúter tu vychádza na 3 eurá na deň a benzín na pumpe cca 40 centov na liter. No a potom chodievaj pešo!Máme namierené na sever. Chceme si obzrieť hinduistický chrám na jazere Bratan (Pura Ulun Danu Bratan). Nakoniec však akosi zhodou okolností a náhod končíme v botanickej záhrade. Po tom, čom nám pred nosom zmizla cesta a vystriedal ju starodávny múr, zvedavosť nad nami zvíťazila. Trávou vyšliapaný chodníček nás zaviedol do akéhosi lesa. Až po hodnej chvíli sme prišli na to, kde sa to vlastne prechádzame 😅
Večer sa už vlníme do reggae rytmov v najznámejšom bare v Canggu. Old man’s praská vo švíkoch a po hrooozne dlhom čase máme aj pivo!
 |
| Na Bali majú gigantické listy |
Viac šťastia ako rozumu
Posledný deň v Canggu chceme skúsiť sufovanie na inej pláži. Takej, kde by som si to konečne užila aj ja. Na odporúčanie ideme na Seminyak. Pri pohľade na vodu si už nie sme úplne istí, či je to lepšie ako v Batu Bolong. Vlny s hukotom padajú po celej svojej dĺžke, v mori sú asi tak štyria ľudia, aj to len pri brehu. Však čo, ideme to skúsiť. Aspoň nám nikto nebude zavadzať, vravíme si. Pádlujeme von asi 15 minút, no za tie vlny sa nie a nie dostať. Gabkovi sa to nakoniec podarí a snaží sa chytiť aspoň jednu vlnu, no aj tá sa v okamihu láme a melie sa cez neho. Keď sa vynára, kričí na mňa, aby som sa ihneď otočila a pádlovala späť k brehu. Vraj idú obrovské vlny. Zbesilo krútim rukami, ujsť sa ale nedá. Vlna sa láme priamo na mne a môj penový surf ma niekoľko metrov ťahá pod vodou. Ani sa nestíham vynoriť, vykašľať vodu a opäť sa nadýchnuť, znova a znova ma zalieva. Pod vodou už neviem rozpoznať, ktorým smerom je dno a ktorým mám naopak plávať, aby som sa dostala na hladinu. Všade je tma. Celé sa to opakuje päťkrát.V živote som sa tak strašne nebála. Dokonca ani na motorke v indických Himalájach, kde ma hneď niekoľko situácií dohnalo k slzám, čo som si myslela, že to neprežijeme. Vo vode je to však iné. Tu bojujem sama a proti príliš silnému súperovi. Už nevládzem plávať, už nemám dostatok vzduchu. Toto je koniec…
Nakoniec sa na okamih vlny upokojujú a ja sa z posledných síl vynáram, lapám po dychu, plačem a ďakujem Bohu, že som nažive. Vidím, že aj Gabkovi sa podarilo vyplávať. Okamžite vraciam surf. Mňa už do vody nikto nedostane! Pri pohľade na padajúce vlny mi naskakuje husia koža. Ako sme mohli byť takí nerozvážni, že sme sa na to vôbec dali.
Ako vidíme Bali?
Prvý týždeň v Indonézii je za nami. Aj keď Bali nikdy nebolo mojou vysnívanou destináciou, chápem, prečo sem prichádza také kvantum turistov. Je to dokonalá dovolenková destinácia, keď si chcete užiť vysoký štandard za rozumnú cenu. Už len čo sa týka ubytovania, konkurencia je tu taká vysoká, že za ceny od 6-10 eur dostanete fakt parádnu izbu, dokonca niekedy aj s raňajkami. Samozrejme luxusné vily s bazénom sú cenovo niekde inde, ale v Európe by ste za toto všetko zaplatili neporovnateľne viac. Nočný život je taktiež lákavý a pestrý. Čím sa mne Bali najviac zapísalo do pamäte, sú západy slnka. Tie sú tu naozaj epické.
 |
| Obľúbená zábavka detí - púšťanie šarkana |
Čo už je na Bali menej ohurujúce, sú dôsledky masového turizmu. Komercia tu úplne potlačila do úzadia unikátnosť miestnej kultúry. Čaro chrámov a svätýň, ktoré majú tunajší ľudia v rámci svojich dvorov, zatienil blyskot vyčančaných obchodov a reštaurácií. Preto, ak chcete zažiť ozajstnú Indonéziu, vyhnite sa turistickým miestam alebo radšej choďte na iný ostrov, než je Bali. Bali je, ako to ja rada nazývam, “instagramovou” destináciou. Všetky tie ohurujúce fotografie, ktorými je zaplavený internet, neraz priveľmi skresľujú realitu, ako aj predstavu ľudí o tejto krajine. Ale o tom až nabudúce…
Teraz máme namierené na ostrov Flores, odkiaľ sa chceme preplaviť až na Lombok. No nebojte, na Bali sa ešte vrátime.
