 |
| Východ slnka - druhé ráno na palube |
Cez noc sme sa preplavili až na začiatok Sumbawy (veľký ostrov na východ od Lomboku). Kotvíme a kým sa posádka vydáva na pevninu, aby doplnili plyn na varenie, my sa so Simonom rozhodneme skákať do vody. Furt je sranda s tým starým capom.
[Prečítajte si aj prvý diel našej plavby: Plavba indonézskymi ostrovmi ]
Všímame si, že vo vode sú miesta s húfmi namodro sa blyštiacich bodiek. Berieme si okuliare, nech lepšie vidíme, čo je to za zázrak. Pridávajú sa aj Miška a Pilar. Po potvrdení, že niečo sa vo vode skutočne ligoce, sa osmelia aj ďalší. Nevieme čo to je, môžu to byť malé planktóny alebo medúzy. Neprhlia, iba odrážajú svetlo na ostrú modrú farbu. Po dotyku, ako keby zhasli.
Po doplnení zásob plynu do kuchyne sa ide na turistiku. Sprievodcovia tentokrát neprezrádzajú príliš veľa - v džungli nás čaká prekvapenie.
 |
| Vysadení na ostrove - túra začína |
 |
| Prírodné bazény v džungli - v pozadí stena so stekajúcou vodou, ktorú vylezieme |
Po asi pätnásťminútovej chôdzi prichádzame na spodok vodopádu. Tvorí ju vysoká šikmá stena, po ktorej pokojne tečie voda.
“Tento vodopád teraz vylezieme a hore sa okúpeme v jazere,” znie prekvapenie. Ja sa teda považujem za dobrodruha a viem, občas sa púšťam aj do priveľkého rizika, ale hentá stena teda rozhodne nevyzerá tak, že by ju dokázali všetci bezpečne vyliezť (a zliezť!).
Pristupujeme bližšie a jeden chalan z posádky sa rozbehne. Celou skalou povyskakuje až nahor, ako taký kamzík. Nechápem, ako sa mohol nešmyknúť. Skúšam povrch skaly (po ktorej tečie voda) a ono sa to vôbec nešmýka. Práveže drží ako šmirgeľ. Stena je vulkanického pôvodu, preto sa správa tak veľmi odlišne na rozdiel od tých našich klzkých kameňov v džungliach malého Slovenska.
Väčšina sa odvážila na výstup a hore si užímave malé jazierko. Priemer má asi len tri metre a rovnakú má aj hĺbku, takže je ako stvorené na skoky z vedľajšieho vysokého stromu.
Počas návratu na mňa prichádza nevoľno. Strácam energiu aj náladu. Točí sa mi hlava. Na lodi nás kŕmia celkom slušne, problémové sú len raňajky. Dnes to bola jedna banánová palacinka počas východu slnka, teraz je už pol jednej, máme za sebou dvakrát kúpanie a krátku túru. Na lodi si musím okamžite ľahnúť, lebo inak odpadnem alebo niekoho zjem.
Odporúčanie: Aziati dokážu nazvať raňajkami aj jeden cukrík a pohár kávy. Najmä, keď sú raňajky zahrnuté v cene izby, plavby alebo hocičoho, určite budú vždy len symbolické. Pre podobné situácie si vždy nachystajte dostatok vlastného občerstvenia.
Zvyšok dňa sa už len dlho plavíme na západ Sumbawy (našťastie absolvujeme aj obed). Čas trávime znova vysedávaním na palube lode a pokecmi.
 |
| Príjemný čas na palube |
 |
| Večera - vpravo Simon |
Po opätovnom rozhovore o Indii sme sa so Simonom dostali k tomu, že oni mali vlastne aj svadbu v Radžastane. Tak toto je príbeh, ktorý s vami musím zdieľať aj ja. Príbeh pokojne nazvyme:
Indická svadba austrálskych hipisákov
Po svojom eurotripe sa Simon s Liz usadili na chvíľku doma, v Austrálii. Simonovi sa však už po polroku znova zacnelo po cestovaní. Keďže Liz si našla novú prácu, ktorú nechcela len tak narýchlo zanechať, vydal sa tentokrát do sveta sám.Ako tak Simon cestoval hore-dole po Indii, skrsol mu v hlave nápad. Čo takto sa s Liz konečne zobrať! Chodia spolu už od tínedžerských rokov, tak prečo ich lásku nespečatiť sobášom?
So svojím nápadom zavolal Liz a odprezentoval ho asi nejako takto:
“Liz, som v Radžastane. Vybav si nejaké voľno a poďme sa tu zobrať. Za pár týždňov zariadim všetko od svadby až po svadobnú cestu. Ty iba prídeš na hotové.”
Liz samozrejme neodmietla toto netradičné požiadanie o ruku a Simon sa veselo pustil do organizovania.
Ako prvý krok zariadil sobáš na austrálskom veľvyslanectve v Dilí. Po krkolomnom vyjednávaní sa mu podarilo dosiahnuť, aby ich jeden z oprávnených zamestnancov zosobášil v dohodnutom termíne. Nakoniec to musel byť aj tak náhradný človek, keďže prvý dohodnutý zamestnanec odišiel na dovolenku len pár dní pred svadbou. Bez ohlásenia...
Simon zariadil aj svadobné oblečenie. A to nie hocijaké! Pre Liz šili oblečenie v najvychýrenejšom módnom salóne Nai Dilí. Šaty boli v radžastanskom štýle a zdobené boli zlatom aj drahokamami.
Po úspešnej svadbe sa vyrážalo na svadobnú cestu po Radžastane. Tá bola naplánovaná, ako z čarovnej rozprávky. V tom čase sa otvorilo pre verejnosť značné množstvo dnes už slávnych indických palácov. Kým dnes sa do palácov môžeme dostať iba na pár hodín, Simonovi sa podarilo zariadiť ubytovanie v niekoľkých z nich. V izbách niekdajších maharádžov si užili hneď viacero svadobných nocí.
Medzi palácmi a mestami sa presúvali autom a vlastným šoférom. Ich vozidlom nebolo nič iné, ako slávny Hindustan Ambasador. Fáro, ktoré využívali dlhé desaťročia všetci vysokopostavení ľudia Indie, a ktoré je možné zahliadnuť na cestách ešte aj dnes v nezmenenej podobe. Samotné svadobné fotenie trvalo počas celej svadobnej cesty. Fotky si spravili pri najpompéznejších radžastanských pamiatkách a chýbať nemohol ani Taj Mahal (v štáte Uttar Pradesh).
V príbehu sa nachádzalo ešte mnoho vtipných detailov, s ktorými už nemôžem predlžovať túto kapitolu. Verím, že tak ako mne, tak aj vám padla sánka. Chtiac, či nechtiac nás Simon a Liz silne motivovali k cestovaniu a mohol by som to povýšiť ešte viac - k nasledovaniu našich snov.
 |
| Svadobná fotka pri Taj Mahale |
Sofi
Posledný spoločný večer trávime na malom ostrove na západe Sumbawy. Arak príde na stôl buď teraz, alebo už nikdy! On nijako dobre nechutí, takže nechceme, aby nám ostal na krku. Večer je príjemný. Plynie vysedávaním pri ohníku a núkaním araku každého naokolo. Na ponuku sme mali:- Water (voda) = voda s liči sirupom
- Happy water (veselá voda) = arak s vodou s liči sirupom
- Pure “Happy” (čistá “veselosť”) = arak
Máličko araku nám ostalo na krku aj napriek originálnemu nápojovému lístku.
 |
| Tretí východ slnka na lodi |
 |
| Ráno pri ostrove v okolí Sumbawy |
Gili Air
Posledný, štvrtý deň si na lodi užívame asi len východ slnka a to je tak všetko. Prichádzame na Lombok a nasleduje rozvážanie ľudí autami. Asi polovica ostáva na Lomboku, druhá polovica spolu s nami smeruje na jeden z Gili ostrovov.“Gili” sa nazývajú menšie indonézske ostrovy s veľkosťou maximálne pár kilometrov štvorcových. Keď sa spomenie “Gilis” pri Lomboku, väčšinou sa myslí trojica turistických mini-ostrovov na severozápade:
- Gili Trawagan = párty a drogy
- Gili Meno = potápanie
- Gili Air = oddych, pokoj a rezorty
Máme to v cene, to si píš, že sa necháme odviesť na jeden z Gili. Vyberáme si Gili Air. Náhodne. V momente rozhodovania totiž ešte nič o tých ostrovoch nevieme.
Na Gili Air ostávame ešte štyri dni. Po nepohodlných madracoch na lodi sa nám celkom páči vyspávať v pohodlnej posteli. Prepíname na dovolenkový režim, užívame si jedlo, kúpanie v mori a dlhé prechádzky (1 kolo okolo ostrova = 5 km 😄).
 |
| Taxi na Gili Air - motorové vozidlá sú na Gili zakázané |
 |
| Taká dovolenková |
 |
| Ostrov ponúka aj tiché, tajné zákutia |
Podarí sa nám zbúchať aj spoločnú večeru s ľuďmi z lode. Stretávame sa s Holanďankou, s ktorou sme plávali pri mantách, s jej priateľom, s Pilar a so Simonom a Liz. Na plavbu spomíname, ako keby to bol dvojtýždňový výlet. Mali sme skutočne nadupaný program. Keď si tak vyhodnotíme, že celé nás to stálo 95 eur na osobu a jedlo bolo zahrnuté v cene, bolo to asi najlepšie minutých 190 eur z nášho rozpočtu.
 |
| Večera s ľuďmi z plavby |
 |
| Výbuch sopky Agung na susednom Bali počas našej večere - zadarmo 😄 |
Nuž, Indonézia zatiaľ skvelo spĺňa naše očakávania. Nie je to ružové s ľudmi v turizme a s tým, ako nezmyselne sa nás snažia ošklbať na niektorých miestach, ale treba uznať, je to krajina vskutku bohatá na zážitky.
Zajtra sa znova vrátime na Bali a pozrieme sa, či tam majú nejaké vlny aj pre nás.
