Do Kuala Lumpur sme v prvom rade prišli na tzv. “visa run”. Robia to ľudia, ktorým v Indonézii nestačia dvojmesačné turistické víza a aby získali nové, odbehnú si na krátku návštevu do niektorej susednej krajiny. Takto oficiálne opustia Indonéziu a po návrate získajú nové vízum. Niektorí takto žijú na Bali aj niekoľko rokov 😄
No ale späť ku “K.L.” (ako to Lumpurčania nazývajú). My sme do Malajzie na “visa run” prišli samozrejme preto, lebo sem boli najlacnejšie letenky. Čo tu však budeme robiť???
Pre skvelý začiatok sa zahlásime u Ñina, u ktorého budeme couchsurfovať nasledujúce dni. Ñino sa doma takmer nezdržiava, ale ochotne nám otvorí jeden zo siedmich ľudí, ktorí u neho prespávajú. Nie, Ñino nemá obrovský byt, ale preferuje mať okolo seba nejakých ľudí a občas sa mu stáva, že prijíme k sebe priveľa couchsurferov 😅 Každopádne, je to sranda. O dobrú náladu a spoločnosť máme postarané hneď od začiatku.
Pre parádne pokračovanie, potrebujeme obed! A potom večeru! Niečo miestne, niečo indické, niečo čínske, neskôr kórejské. Určite nemôžeme vynechať tropické ovocie! A chai! Ten nám už tak veľmi chýbal.
Mňa chceš!
O Kuala Lumpur, prepáčte, K.L., sme sa ešte pred príletom dozvedeli, že je streetfoodovým rajom. Vďaka početným skupinám imigrantov, tu možno nájsť zastúpenie pomaly každej ázijskej kuchyne. Takmer nám oči vypadli. Všetko na nás volá:
“Daj si ma! Viem, že aj mňa chceš!”
Začíname pekne po poriadku indickou klasikou v zašitej reštičke u Bangladéžanov. Ďaleko za ňou chodiť nemusíme, nachádza sa hneď pod Ñinovým bytom. Za málo peňazí sa nadžgáme tak, že sa nám ryža s kari tlačila von aj ušami. Vydychujeme…
Večer ideme s celou partiou do mesta. Nočné trhy Jalan Alor sú zážitkom sami o sebe. Po hodine žasnutia nad toľkými druhmi jedla sme sa zhodli s Gabkom na tom, že musíme vyskúšať VŠETKO.
 |
| Preplnené trhy Jalan Alor |
 |
| Čo ochutnať skôr? |
 |
| Hra chutí a farieb |
 |
| Namixuj si zmrzlinu, akú chceš |
Začíname malými parenými knedlíčkami plnenými mäsom a morskými plodmi, pokračujeme durianom, ktorý máme na našom zozname
“Musím okoštovať, inak sa domov nevrátim” už od Bali. Ide o ovocie, označované aj za “kráľovské”. Čo je na duriane také unikátne, je jeho chuť. Na základe nej buď durianu podľahnete, alebo ho znenávidite tak, že jeho vôňu (alebo smrad?) nebudete môcť vystáť ani z niekoľkých metrov. Tá je totiž tak silná, že vám ju cítiť z kože aj po letmom dotyku s durianom. Aj preto ho niektorí ľudia radšej jedia s plastovými sáčkami na rukách. Najprv vám ho však musia očistiť predavači sekáčikom. Aj oni majú na rukách hrubé rukavice. Durian sa totiž len tak ľahko nedá otvoriť. Straší nielen svojím zápachom, ale aj nepoddajnými pichliačmi. Na niektorých miestach (ako hromadná doprava, hotely či ubytovne), je dokonca zakázané čo i len durian nosiť. A aby som nezabudla, nemal by sa kombinovať s alkoholom. Vraj je to životu nebezpečné.
 |
| Parené knedlíky |
 |
| Duriany - ktorý si vybrať? |
 |
| Je to boj |
Kráľ durian
Na začiatok si teda kupujeme len jeden durian. Malý. Pre istotu. Nesmelo si ho napichávame na špajdlu. Gabka nechávam ochutnať prvého. Neviem sa dočkať výrazu jeho tváre. Kyslý ksich nedá na seba dlho čakať.
“Fuj,” hodnotí. Koštujem kúsok aj ja. Chuť durianu sa len ťažko popisuje slovami. Nám chutí ako… cibuľa so syrom. Raz stačilo, zbohom durian. Tej chuti v ústach sa nevieme nijako zbaviť. Ja si na prebitie kupujem mochi - mäkučké japonské ryžové buchtičky plnené arašidami. Mochi by sa podľa mňa mohli využívať aj ako antistresová pomôcka. Hmm, to ich stláčanie je tak upokojujúce 😄
 |
| Gabko netušiaci čo príde 😅 |
 |
| Ani mňa to neobišlo |
 |
| Antistresové mochi |
Dračí dych
Keď už sme tak plní, že nám je zle, idem sa ešte raz poprechádzať pomedzi stánky na trhu. Pristavujem sa pri dave ľudí, ktorý na niečo udivene pozerá. Na stánku je napísané len Dragon breath (Dračí dych). Predavač niečo usilovne mieša v plechovej nádobe, z ktorej sa dymí čoraz viac. To som zvedavá, čo z toho vzíde. Po pár minútach podáva rodinke pohár s nejakými hrubšími keksíkovými trubičkami. Otecko si jeden kus vkladá do úsť a hneď na to mu z nich vychádza kúdol dymu. Všetci sa nadšene chichocú a skúša to aj zvyšok rodiny. Zrejme si všimli, ako na nich celý čas civím a núkajú ma týmto zázrakom. Poviem vám, bola to poriadna sranda. Trubička bola naplnená akousi nastudeno upravenou zmesou, ktorá pri styku s teplým dychom vypudzovala z úst hustú paru.
Okrem Dračieho dychu sa zastavujem aj pri stánku s pečenou zmrzlinou, chudiatka žaby nastoknuté na hákoch radšej oblúkom obchádzam. Na to, aké je Kuala Lumpur vyvinuté mesto, má to tu riadne čaro. Po toľkých mesiacoch mimo veľkých miest je takýto návrat do civilizácie úžasným resetom.
 |
| Dračí dych v akcii |
 |
| Zábava pre malých i veľkých |
 |
| Príprava pečenej zmrzliny |
 |
| Neborky žabky |
Petronas Towers
Na ďalší deň máme zamierené k dobre známym Petronas Towers. Nákupné centrum, ktoré sa nachádza vo vnútri dvojičiek, je obrovitánske. Čo sa mi na K.L. obzvlášť páči je to, že ľudia si tu veľmi dávajú záležať na tom, aby boli obklopení zeleňou. Parky, záhrady i terasy na mrakodrapoch sú dokonale upravené a tá čistota… To ani nemôže byť Ázia!
Podarí sa nám dostať sa aj do televíznej veže, nazývanej jednoducho KL Tower. Pohľad z vtáčej perspektívy dáva mestu nový rozmer. Rozhodne to stojí za pozretie!
|
| Petronas Towers - Pýcha Kuala Lumpur |
 |
| Obchodné centrum vo vnútri. Raj všetkých nákupných maniačok. |
 |
| Pohľad z KL Tower |
 |
| Bazény na terasách mrakodrapov proste musia byť |
 |
| Pohľad zdola na KL Tower |
Na obed si dávame znova niečo netradičné. Kórejské polievky - ja s krevetami, Gabko s rybou a pre naše chuťové poháriky šialenou zmesou korenia a byliniek. A ako inak, nie sú servírované na tanieroch, ale rovno v kýbľoch. K tomu samozrejme nesmú chýbať paličky namiesto príbora. Trápime sa, ako vieme.
Večer máme opäť zamierené na trhy. Tentoraz na Central Market. Nechávame sa zlákať neznámym ovocím. Mangosteen. To musíte niekedy ochutnať! Večer zakončujeme spolu s Ñinom a ostatnými na byte filmovým smoothie večerom.
 |
| Ďalšia z ulíc plná jedla |
 |
| Za kýblik polievky, poprosím |
 |
| Naše najmilovanejšie sú stánky s ovocím. Čo ochutnať skôr? Chlpaté líči či pomelo? |
Lážo plážo
Na tretí deň sa nechávame zlákať bazénom, ktorý je súčasťou hotela v rámci budovy, v ktorej bývame. Náš hostiteľ Ñino (a teda aj my) tam máme voľný prístup. Bazén sa nachádza na streche pod holým nebom a pri pohľade na okolité budovy a mrakodrapy nadobúdom pocit, či náhodou nesnívam. Bazén len pre nás - to si veru necháme ľúbiť!
Poobede smerujeme do štvrte s názvom Little India. Kedže je tu značné zastúpenie indickej menšiny, vytvorili si tu miesto, ktoré sa aspoň trochu podobá ich domovine. Nostalgicky si pochutnávame na dobre známych chutiach, nachádzame dokonca aj náš milovaný chai. Za haliere s posedením na ulici, tak ako sa na správnu Indiu patrí. Radšej si berieme hneď dva a spokojne chlipkáme.
 |
| Little India |
 |
| Nostalgický návrat do Indie |
Cibuľa so syrom po druhé
Večer sa s našou partiou vydávame na lov - na lov po chutnom duriane. Po našom prvom a zároveň poslednom nevydarenom pokuse sme to viac s Gabkom riskovať nechceli, ale Ñino je trieda - pozná dobré miesta a vie si vybrať. Nedôverčivo chutnáme durian a už-už čakáme, kedy sa dostaví známa cibuľovo-syrová aróma. A áno, aj sa dostavila, ale ku podivu, tento durian chutí dobre. Má krémovú konzistenciu a hra chutí je lahodná. Skúšame ďalší druh. Tento durian je ešte lepší ako ten predtým. Zrejme sme naň zanevreli príliš skoro. Ešteže sme mu dali druhú šancu. Ono zoznamovať sa s durianom v spoločnosti ďalších, ktorí ho jedia rovnako ako vy prvý raz, je vždy zábava. Každý jeho chuť opíše svojsky.
Posledný deň v K.L. si už len tak relaxačne vysedávame v botanickej záhrade, zatiaľ čo večeru si skladáme z toho, čo nás osloví v Chinatowne. Áno, ani čínska štvrť tu nesmie chýbať. Kokosové palacinky miešame s podivnými koláčmi na sladko i na slano, všetko zalievame pouličným sójovým mliekom. Večer je rozlúčkový, hor sa teda spolu s ostanými na Ladies nigh. My, ženy, sa tešíme z drinkov zdarma, muži si objednávajú pivnú žirafu. Vlníme sa v rytmoch hudby. Dobre je nám tu.
Couchsurfing u Ñina vyšiel senzačne, K.L. nás rozmaznalo nezabudnuteľnými zážitkami. Spokojne odchádzame na Sumatru o tri kilá ťažší. Vydychujeme…
 |
| Hromadná koštovka durianu |
 |
| Chinatown |
 |
| Partička od Ñina (Ñino z Filipín je dole vľavo) |
