Vystrčiť nohu spod paplónu znova len nie je najpríjemnejší moment dňa. Teplotu máme možno 10 °C. Netrvá to však ani 20 minút a nad žiadnou zimou už nepremýšľame. Miška nasáva atmosféru oceánu pri brehu, ja si tento pohľad vychutnávam s vyloženými nohami v aute. Slniečko mi ich zatiaľ pekne zohrieva.
 |
| Ranné vítanie sa s oceánom |
Dedina je len na pár minút chôdze, no pláž s hudbou vĺn si užívame osamote. Začíname rannou rutinou - pripravíme si raňajkové mysli s ovocím, ktoré si dáme sediac na našich kempingových stoličkách pri vode. Jedinou našou starosťou je vymyslieť, kam zájdeme dnes.
Práve dnešné ráno je jedným z najsilnejších okamihov, odkedy sme vyrazili z Aucklandu. Mám pocit, že si už na život v aute zvykáme a konečne si to začíname poriadne vychutnávať. Na ceste sme len týždeň a začiatky tohto dvojmesačného roadtripu po Novom Zélande veru neboli ružové.
Priletíme z Indonézie, sadneme si do auta, nasadíme slnečné okuliare a bude nám hej. Asi takto sme si to predstavovali
V Aucklande sme pristáli 2. septembra, na prelome zimy a jari. Teploty 5 až 15 °C boli sprevádzané pravidelným mrholením a my, keďže sme prichádzali zo 40 stupňového Medanu, sme sa drkotali neustále. K tomu ako bonus ma trápil nepríjemný zápal ucha.
Konštantne sme sa cítili skôr nekomfortne a takáto výhliadka na dvojmesačné bývanie v aute nám pripadala stále menej a menej vábivá. Rozum nám ale diktoval, že bude dobre. Veď sme na Zélande, práve sa nám spĺňa sen!
Za 2,5 dňa sme zvládli návštevu lekára, vybavenie všetkého okolo auta, nákup potravín a nejakých tých zimných doplnkov k nášmu oblečeniu.
Na cestu vyrážame 4. septembra. Stres a nepohodlie strieda vzrušenie a zvedavosť. Po krátkej návšteve prekrásnej pláže v Orewe prichádzame do kempingu na okraji dediny Port Albert. Vyzerá to tak, ako keby sme boli pri jazere, no pohľadom na mapu zisťujem, že to, čo je pred nami, je oceán, ktorý vnikol hlboko do vnútrozemia (pripomína nám fjordy). Pokoj tohto čarovného miesta nás pohlcuje. Ostaňme tu aspoň tri dni, veď sme časoví milionári!
V tom období sme vôbec netušili, že na takéto úchvatné miesta narazíme takmer každý deň počas celého pobytu na Zélande 😀
 |
| Pláž v Orewe |
 |
| Náš flek v Port Alberte |
 |
| Mólo - Port Albert |
 |
| Ovce v merino pulóvri |
 |
| Večerný Port Albert |
 |
| Nočná fotka stála 3 odmrznuté prsty |
Od príchodu do Port Albertu sa začína meniť náš celkový dojem z tohto výletu. Pozitívne zážitky začínajú značne prevažovať všetko to nepohodlie spôsobené zimou, dažďom a opakovane vybitou baterkou v aute.
V noci máme pocit, ako by sme mali na dlani celý vesmír. Nikdy doposiaľ sme nevideli nočnú oblohu s celou Mliečnou cestou tak zreteľne.
Cez deň varíme v našej minikuchynke, ktorá je umiestnená v kufri auta. Prechádzame sa, obdivujeme okolie a neďalekú dedinu - tá vlastne skôr pôsobí ako taký zhluk fariem. Tento božský pokoj a splynutie s prírodou je hojivou náplasťou na naše hlukom, neporiadkom a chaosom rozorvané duše. Na Zéland sme totiž prišli po ôsmich mesiacoch v Ázii, kde sme sa takmer na dennej báze museli prizerať, s akou neúctou sa ľudia správajú k prírode.
Z Port Albertu pokračujeme po východnom pobreží smerom na sever. Unikátny dojem v nás zanecháva hneď prvá túra po kopcoch týčiacich sa nad pobrežím, taktiež aj mestečko Whangarei, ktoré nás privítalo bezplatným legálnym kempovaním v centre neďaleko prístavu a nakoniec aj opakovaná návšteva vidieku na výbežku Whangarei Heads - kopce, lesy, oceán a epické západy slnka.
 |
| Zima a dážď aj dnes, ale my si ideme to svoje |
 |
| Prístav vo Whangarei |
 |
| Vodopád vo Whangarei. Oblečenie v štýle "No a čo?!" |
 |
| Kemping na Whangerei Heads - hrebeň v pozadí sa stal našou druhou túrou. V popredí zasa naše čerstvo vypraté prádlo 😁 |
 |
| Západ slnka nad Whangarei Heads |
 |
| Výhľad z hrebeňa nad Whangarei Heads |
 |
| Večerná momentka v aute.... A ešte stále sušíme prádlo 😅 |
 |
| Varíme |
Severný okruh - láska na prvý pohľad
Okruh po Severnej zemi (Northland) pokračuje a dennodenne nás ohurujú jedinečné prírodné kreácie. Máme aj také dni, že sa posunieme len o 20 km a to, čo vidíme nás okamžite presvedčí, že tam proste chceme a musíme zostať. Všetku tú nádheru si túžime do najmenších detailov vryť do našich pamätí. Nový Zéland vnímame podobne ako mnoho iných cestovateľov - je to láska na prvý pohľad.
Z niektorých dní by mohli vzniknúť samostatné blogposty, preto sa vám pokúsime tie najvzácnejšie zážitky priblížiť aspoň prostredníctvom fotografií a tiež krátkym komentárom v kapitolách.
Mermaid Pool
Ide o ťažšie dostupné miesto. "Cesta" vedie cez malý polostrov a cez strmý kopec pokrytý palmovým lesom. Po prekonaní kopca a zlezení ostrých skál na druhej strane sa vám otvorí pohľad na exponovaný breh, ktorý je pravidelne vymývaný búrlivým oceánom.
 |
| V palmovom lese |
 |
| Pohľad zhora |
 |
| Vymývanie skál 24/7 |
 |
| Troška adrenalínu - po stene nad vodou sa dá preliezť až na "neprístupnú" pláž |
Paihia: Zázrak na želanie
To len fakt krátky príbeh.
Skoro ráno prichádzame do mesta Paihia s krásnym zálivom a prístavom. Sadáme si ako vždy k vode a papáme naše obvyklé mysli s ovocím na raňajky. Stále nás to neprestáva baviť.
Ako sa tak v tichu pozeráme na pokojnú hladinu vody, s úsmevom poviem: "Dobre delfíny, už môžete! Sme pripravení!" No a čo sa nestane o 2 minútky? Dva delfíny veselo plávajú popred nás a s pravidelnosťou sa vynárajú, aby sme si ich my mohli prezrieť. Presne tak, ako sme si priali.
Sediac tam, v meste, na brehu mora, v našich kempingových stoličkách s raňajkami v ruke... Neveríme vlastným očiam!
Cestou na ďaleký sever - Polostrov Karikari
Okrem fariem sa zastavujeme i v dedinách, aby sme doplnili zásoby jedla. Varíme skoro výhradne v aute, aby sme šetrili a zároveň sa stravovali zdravo.
Na polostrove Karikari zakotvíme znova na tri dni. Naša radosť a nadšenie prekvitajú. Ako vôbec môže existovať toľko krásy na svete?!
Kempovanie na brehu oceánu ďaleko od osád máme doposiaľ najradšej. Len oddych, varenie, východy a západy slnka... A ten absolútny pokoj.
 |
| Russel - jedno z prvých európskych osídlení |
 |
| Najdlhší peší most na južnej pologuli - Whananaki |
 |
| Na farme |
 |
| Veget na Karikari |
 |
| Kuchyňa v akcii |
 |
| Západ slnka nad karavanmi na Karikari |
Okolie Cape Reingy - najsevernejší sever
Cape Reinga je symbolicky najsevernejším miestom Nového Zélandu. Romantický maják a zážitky z okolia sa stali prvým veľkým míľnikom nášho roadtripu. Okrem mnohých prechádzok ponúka sever veľa zaujímavých pohľadov na prírodné javy.
V ten deň sme okrem túry okúsili aj mohutné piesočné duny v Te Paki, kde sa po nich ľudia šmýkajú na malých doskách, podobne ako my doma na snehu.
Nevynechali sme ani pláž Ninety miles, po ktorej sme sa zasa preháňali naším autom, kedže je táto trasa oficiálne považovaná za cestu pre motorové vozidlá. Tu sme si nazbierali mušle tua-tua, ktoré sme si neskôr uvarili na večeru. Koľká idylka!
 |
| Prečo by nemohla so zelenými pasienkami susediť púšť? Proste Zéland... |
 |
| Sandboarding |
Návrat na juh po západnom pobreží
Smerom na západ sme nemohli obísť ani najstaršie kauri stromy na svete. Tane Mahuta, nazývaný aj "Pán lesa" so svojimi neuveriteľnými 2000 rokmi a Te Matua Ngahere ako "Otec lesa" so svojimi 3000 rokmi nás veru donútili zamyslieť sa nad časom a dĺžkou našich životov.
Po návšteve niekoľkých jazier a malých obcí sa postupne vraciame späť až do Aucklandu.
 |
| Tane Mahuta - 2000 rokov starý kauri strom |
 |
| Miška a Tane Mahuta! |
 |
| Pozor kivi! |
 |
| Najväčší figovník! |
Waitangy Threaty Grounds
K zážitkom z prírody sa postupne pripojilo aj spoznávanie novozélandskej histórie a kultúry. Tá nás nesmierne zaujala a rozhodne stojí za to, aby sa s ňou človek oboznámil.
Viete, ako vyzerali počiatky osídľovania Nového Zélandu?
Prvým človekom, ktorý objavil Nový Zéland bol polynézsky moreplavec a bojovník Kupe. Rok čo rok sledoval ako kŕdle vtákov prelietavajú nad ich územím, preto sa raz rozhodol ich nasledovať. Tie ho napokon zaviedli až k ostrovu, na ktorom dovtedy nik nežil. Dokonca okrem dvoch druhov netopierov, na Zélande nežili ani žiadne cicavce. Bol to raj vtákov. Medzi 13. až 15. storočím osídlili územie Nového Zélandu aj ďalší obyvatelia Polynézie - dnes známi ako Maori. Až v 18. storočí prichádzajú a krajinu osídľujú Európania.
A práve vo Waitangy sa môže človek doslova dotknúť celého príbehu vzniku tejto jedinečnej kultúry. Tu sa dozviete, ako britskí moreplavci nadviazali prvý kontakt s lokálnymi Maori kmeňmi, ako a prečo sa celá vzniknutá situácia upokojila a ako napokon došlo k mierumilovnému spolužitiu týchto dvoch skupín. Príbeh je sprevádzaný kultúrnym predstavením, tancom, spevom, ako aj známymi odstrašujúcimi pohľadmi Maori bojovníkov.
 |
| Spev Maorov |
 |
| Tradičné tetovanie na tvári nosia Maorijky dodnes |
 |
| Odstrašujúce jazyky a pohľady |
Kauri múzeum v Matakohe
Do detailov dotiahnuté múzeum ponúka komplexný pohľad do doby, kedy sa odohral jeden z najdevastujúcejších zásahov moderného človeka do novozélandskej prírody. Neregulovaná ťažba kauri stromov trvala len pár desaťročí, no zapríčinila vymiznutie až 80% kauri lesov, ktoré tvorili až niekoľko tisícročné stromy. Dnes sú kauri stromy zákonom chránené, no pri myšlienke, že ich bezhlavé rúbanie sa dialo len pred 100 až 200 rokmi, nám naskakujú zimomriavky.
 |
| Trám niekoľkostoročného stromu |
 |
| Píla |
 |
| Čo taký 900 ročný strom prežil, kým k nemu dorazil človek s pílou |
Pokračovanie karavanového príbehu
Keď tak spomínam, niet divu, že namiesto odhadovaných 8 až 10 dní nám okruh po Northlande trval vyše dvoch týždňov. Absolútne nás to však netrápilo. Záležalo nám na príjemne strávenom čase a nie na stihnutí všetkého, čo sa "stíhať má".
Po prvých dvoch týždňoch sme sa pomerne dobre oťukali a plne nabehli na bývanie v aute. Čaká nás ešte jeden a pol mesiaca v tejto čarovnej krajine, ktorá si už od prvého momentu získala naše srdcia.
