Ako som písal predtým, pozitívne zážitky značne prevyšovali nad všetky ťažkosti. Ale ani zďaleka to neznamená, že bývanie v aute v spojení s jarným počasím na Novom Zélande, boli med lízať.
S tým autom sú samé problémy
Začalo to už počas okruhu po Northlande, keď sa problémy s našou Lucid (Toyota Lucida) začali kopiť. Predné pneumatiky boli zodraté. Auto sa počas jazdy ťahalo doprava. Baterka sa nám pravidelne vybíjala. Po každých 300 km nám zmizla voda z chladiaceho systému. Náš úplne nový invertér napätia bol od novoty nefunkčný (Aliexpress rulez) a takto sme museli každú chvíľu prosíkať ľudí v obchodoch či kempoch, aby nám nabili notebook a lampičku. Navyše nám ten debilný invertér vyskratoval aj 12V-ovú zásuvku, takže nám kúpa nového invertéru ani nemala ako pomôcť. Ako čerešnička na torte sa nám pokazil mechanizmus, ktorý udržiaval kufor otvorený, takže počas varenia musel jeden z nás postávať pri druhom a držať mu dvere kufra nad hlavou. Opravy sme odhadovali na stovky eur.
To tak, keď si kúpite 22-ročné auto používané batôžkármi...
Zo všetkých problémov som už riadne demotivovaný, no zrazu, ako záblesk z jasného neba, zjaví sa záchrana. Vracajúc sa z Northlandu zahliadnem totiž vrakovisko áut. Dupnem na brzdy a okamžite sa otáčame späť. Moju nádej ešte väčšmi umocňuje starý šedivý mechanik menom White, ktorý po vypočutí všetkých našich starostí ani nič nepovie, len sa bez slova pohne k nášmu autu a pustí sa do práce.
Po oprave kufra nám White ponúka zlacnené pneumatiky a radí miestnych odborníkov na autoelektroniku aj na chladiaci systém. Za tri hodiny máme opravené všetko a to bez hocijakých komplikovaných zásahov. Dokonca nás to ani nezruinovalo a elektrikár nám pomohol úplne nezištne! Naša letargia z kaziaceho sa auta sa mení na oslavu všetkých opráv a plánovania nasledujúcich destinácií.
 |
| Keď už auto visí vo vzduchu, tak sa pozrime aj na ďalšie drobnosti |
V dobrej nálade si hovoríme, že nikdy nie je príliš skoro začať s inzerovaním auta. Predať by sme ho potrebovali o päť týždňov. Zahlcujeme preto facebookové skupiny našou ponukou a lepíme oznamy “FOR SALE” do bočných okien.
Polostrov Coromandel
Za deň sme to odšoférovali k začiatku túry na vrchol hory Pinnacles. Šoféruje už stále Miška, aby praxovala. Ja si takto viac vychutnávam výhľady po pasienkoch, inokedy zasa predýchavam svoju netrpezlivosť, keď sa parkuje…
Z túry máme obrovskú radosť, konečne sme celý deň na nohách - na horách. Dopredu máme nachystané jedlo a na starosti len užívanie si prírody. Prvý deň to dávame až na vrchol Pinnacles a vraciame sa kus nižšie do horskej chaty. Úchvatné výhľady až k oceánu striedajú hluk a konverzácie mladých, ktorí sem prišli v rámci školského výletu. Na chate sa tlačíme s 80-člennou výpravou s vekovým priemerom asi 16 rokov a idea romantického tichúčka pri teplom čajíku je do sekundy fuč 😄
Z polostrova Coromandel sa nakoniec zberáme ďalej hneď po túre, aby sme troška zvýšili tempo. Z odporúčaní mnohých turistov vieme, že si musíme nechať dostatok času na južný ostrov, kde nás vraj čakajú samé hory a ešte viac prírodnej krásy.
 |
| Typický začiatok túry na severnom ostrove - palmy |
 |
| Po hlavnom výšľape |
 |
| Oddych na chate pred výstupom na vrch |
 |
| Vrch hory Pinnacles - ideme na to! |
 |
| Posledný úsek už lezieme cez všetko |
 |
| Na vrchu |
 |
| Výhľad smerom na juh nás priklincoval ku skalám |
 |
| Teplé mlieko na chate s výhľadom na koruny stromov |
 |
| Školský zájazd |
Geotermálna oblasť Rotorua
Cestou z Coromandelu sa zastavujeme len krátko, aby sme navštívili mesto pod horou Maunganui a istý zakázaný, no obzvlášť vábivo vyzerajúci vodopád. Keďže oficiálnu cestu k vodopádu uzavreli kvôli nebezpečnému prístupu, ľudia si vytvorili alternatívnu cestu cez les, ktorá zahŕňa lezenie po skalách, šplhanie sa cez korene a spúšťanie sa po rebríku popri malej elektrárni. Cesta bola viac než dobrodružná, no prešli sme to bez zranenia. Nedalo nám, neskúsiť to 😛
Okolím Rotoruy len tak preletíme, no jej unikátna geotermálna činnosť nás dostáva do kolien. Zastavujeme sa pri bublajúcom bahne, spiacom gejzíre a nemohli sme obísť ani horúci kúpeľ v prameni uprostred lesíka v objatí skál s malým vodopádikom. K tomu západ slnka. A to všetko len pre nás dvoch! To vám bola romantika.
 |
| Raňajky pod dekou |
 |
| Hora Maunganui na konci polostrova |
 |
| Výhľad z hory na mesto |
 |
| K zakázanému vodopádu - Tadiaľto určite nesmieš! |
 |
| Vodopád Omanawa - Tam dole určite nechoď! |
 |
| Tomu ver, že idem! 😛 |
 |
| Keby nebolo 15 stupňov, dalo by sa aj preplávať do jaskyne za vodopád |
 |
| Bafkajúci gejzír Lady Knox |
 |
| Vriace bahno pri Rotorue |
 |
| Náš malebný privátny bazén s horúcou vodou |
Jazero Taupo
Už druhý týžden máme konštantný zhon bez prestávky, tak sme naplánovali krátky oddych pri jazere Taupo. Taupo je najväčšie novozélandské jazero a svojou rozlohou 616 km2 vypĺňa kráter niekdajšieho supervulkánu. Prvý deň si len vyvárame a užívame si slniečko na brehu. Druhý a tretí deň navštevujeme riečny vodopád a jedno parádne prírodné miesto na kupkanie sa. Tentokrát horúci prameň ústi do rieky, a tak sa dá z úplne horúcej vody postupne preplávať až do ľadovej rieky pre krátke otužovanie tela. So všetkými miestnymi i cestovateľmi čvachatúcimi sa vo vode je to taká milá spoločenská udalosť - detičky vyvádzajú a ošpliechaní dospelí sa pravidelne mračia 😄
 |
| Panoráma na jazero Taupo z kempingu |
 |
| Vodopád Huka s prietokom neraz až neuveriteľných 220 tisíc litrov vody za sekundu |
 |
| Horúce pramene Taupo - deti aj dospelí, miestni aj turisti ❤️ |
 |
| Pohľad na rieku z horúcich prameňov |
Tongariro severný okruh: Už? Už môžeme? A teraz?
Hory poriadne otestovali našu trpezlivosť, kým sme sa my vôbec dostali k tomu, aby sme mohli vyraziť na túto legendárnu túru.
Na prvý pokus prichádzame do Národného parku Tongariro, aby sme si aspoň omrkli terén a okúsili teploty. Vedeli sme, že nás teraz na túru nepustia, keďže je hlásený dážď i sneženie. Po malej výhliadke sa teda s tetuškami z informačného zhodujeme na tom, že sa sem radšej vrátime o dva-tri dni a k vulkánom sa vydáme, keď sa počasie umúdri. Nevadí, vyrazíme teda ešte na výlet do mesta.
 |
| Naša budúca cesta k zasneženým sopkám |
Čas využívame na technickú kontrolu auta. S veľkými obavami prichádzame do servisu, ale nakoniec nám STK-čko predĺžia bez problémov. Tak, ako nám to predpovedal White.
 |
| Naša Lucid s novým STK vo vrecku! 😎 |
 |
| Čo tak to osláviť steakom?! |
 |
| Ďalší z našich"mestských" obedov v centre Whanganui. Je úžasné byť na miestach, kde je toto úplne normálne. |
Po troch dňoch sa vraciame späť odhodlaní vyraziť na Tongariro. Predpoveď vyzerá sľubne, ideme rovno na informačné, tetušky nás však behom okamihu schladia. Na trase známej ako Tongariro Alpine Crossing včera zomrel človek. Kvôli zlému počasiu zablúdil a ráno ho našli mŕtveho. Kmene Maorov, ktorí sú od počiatku považovaní za ochrancov novozélandskej prírody, teraz tri dni vykonávajú tradičné rituály na očistu hory a na rozlúčenie sa s dušou nebohého. Zvyky Maorov sú na Novom Zélande celoplošne rešpektované a turisti počas tohto obdobia na "poškvrnené" územie vkročiť nesmú. Nám táto skutočnosť hrozne skomplikovala celú situáciu. Ak obetujeme vyčkávaniu na vhodné podmienky ďalšie tri dni, nekompromisne si tak skracujeme vzácny čas vymedzený na návštevu južného ostrova. Ak sa zasa rozhodneme odísť, tak sme posledné dni čakali zbytočne a je viac než isté, že sa už na žiadny
Great Walk (Veľkú novozélandskú túru) nedostaneme. Tongariro je jednou z deviatich.
Do našej beznádejnej situácie zrazu vkročia Káťa a Honza. Český párik, ktorý stretávame čírou náhodou v požičovni lyží a horolezeckej výbavy. Káťa nás upokojuje, že by tu ešte mohla byť jedna možnosť a pozýva nás k nim na večeru. Tam, počas výnimočne príjemného večierku, vymýšľame, že počkáme iba jeden deň a následne na okruh Tongariro Northern Circuit vyrazíme v opačnom smere. Takýmto spôsobom dorazíme k miestu vykonávania rituálov až o 3 dni, kedy už tadiaľ budeme môcť prejsť bez rozzúrenia maorských kmeňov. Napparááádu!
 |
| Pripravení musíme byť aj na ľad a ťažký terén |
Tongariro severný okruh: Teraz už naozaj
Jedlo nachystané, autíčko zaparkované, vyrážame k sopkám! Prvý deň nám beží veselo, prechádzame údolím, vychutnávame si pohľady na okolité hory. Respektíve, zatiaľ len na horu Ruapehu, lebo na Tongariro nedovidíme a najkrajšia sopka Ngauruhoe, ktorá sa preslávila aj ako Mordor z filmu Pán prsteňov, sa hanbí v oblakoch. Navštevujeme historickú chatku, ktorá zohrávala kľúčovú úlohu v počiatkoch novozélandského lyžovania a turistiky, až nakoniec prichádzame k prvej ubytovni. Chata je elegantná a moderná. Funguje bez personálu, ale máme nachystané drevo na kúrenie aj vodu na umývanie riadu. V spálniach sú matrace. Noc v horskej chate mimo sezóny stojí len 7 eur na osobu - na zélandské pomery lacnota.
 |
| Historická turistická ubytovňa |
 |
| Už je z nej múzeum |
 |
| Moderná turistická ubytovňa Waihohonu |
 |
| Neskorý obed a dnes už iba chill |
Druhý deň nás ohurujú majestátne výhľady na Ngauruhoe a na konci dňa nás víta malá chutná chata. Tu sa stretávame s ľuďmi z predchádzajúceho dňa a dnes už spolu formujeme výbornú partičku na večer. Pestré zloženie pozostáva z cestovateľov ako my, z mladého domáceho manželského páru a z kórejského prisťahovalca, ktorý aj po 20 rokoch na Zélande láme angličtinu.
Tretí deň prichádzame k najočakávanejšiemu a najnáročnejšiemu úseku. Trasa má viesť cez sopečnú oblasť k Emeraldovým jazerám, kde vystúpi na hrebeň medzi horami, prejde obkľukou po pláni pod sopkou Ngauruhoe a nakoniec skončí v dedinke, z kadiaľ sme vyrážali pred dvoma dňami. Prechádzka prvým úsekom ani výrazne nepúta našu pozornosť, no potom, ako sa vyšplháme vyššie a pozrieme sa naspäť, vidíme, aký unikátny je sopečný terén v takýchto rozmeroch. Obrovské lávové pozostatky a pusté skalnaté útvary budia dojem, ako keby sme sa pozerali na povrch Mesiaca.
|
| Prvé výhľady na Ngauruhoe (2. deň) |
 |
| Sopečný terén |
 |
| Horská chata Oturere a sopka Ngauruhoe po západe slnka (2. deň) |
 |
| Spätný pohľad na chatu skoro ráno (3. deň) |
 |
| Výstup pod Tongariro - ide do tuhého |
 |
| Emeraldové jazerá - naša cesta vedie tam hore |
 |
| Na Červenom kráteri (Red crater) |
 |
| Víťazná vrcholová - Červený kráter (3. deň) |
 |
| Sopka Ngauruhoe a jej zasnežená náhorná plošina = naša trasa |
K výstupu na hrebeň nakoniec nepotrebujeme ani mačky. Strašili nás tým, ale slniečko nám už druhý deň praje a ľady sa rozpúšťajú. Po niekoľkých fotkách z vrcholu sa púšťame dole a hráme sa s perspektívou na plochej zasneženej lúke pod Ngauruhoe. Aby sme mali troška kľudu, odbáčame z vyšliapanej cestičky. Panoráma je úchvatná. Kónická zasnežená sopka na jednej strane a zubatý hrebeň do polkruhu, ako taká bašta, uzatvára výhľady na druhú stranu. Všetky okolnosti mi nahrávajú na ten moment, na ktorý už dávno vyčkávam - vylovil som (“nenápadne”) už mesiace prenášaný prsteň pre Mišku a žiadam ju o ruku. Tu a teraz.
 |
| Náhorná plošina pod Ngauruhoe |
Radosť je veľká. Po šťastnom “áno” by nám nepokazilo náladu hádam nič, no nakoniec sa naše šťastie len ďalej stupňuje. Novú etapu nášho vzťahu ešte musíme osláviť obedom - na horskej chate si vyvárame zvyšné špagety a miešame ich s fazuľovou konzervou. Nikdy to nechutilo tak dobre, ako vtedy. 😇
Po dokončení túry ideme spať ku Káti a Honzovi, ktorí nám oznamujú, že by si radi dali skúšobné kolečko na našom aute. Všimli si plagátiky "Na predaj" na jeho okne a oni práve hľadajú nejaké takéto autíčko.
Čo je však na celom predaji to najlepšie? To, že by auto potrebovali prebrať ideálne v Queenstowne, na juhu južného ostrova, kam ich prídu navštíviť Kátini rodičia. My si takto nemusíme vyhradiť žiaden čas na návrat do Aucklandu ani na predávanie auta. Získame tak voľné chvíle, ktoré si môžeme naplno užiť na juhu a letecky sa vrátime do Aucklandu, čo nás vyjde ešte lacnejšie, než keby sme šli autom a platili za kompu.
A aby toľkého šťastia nebolo málo... Keďže sezóna na Zélande práve začína a ceny karavanov idú hore, dohodli sme sa na takej cene, ktorá pokrýva všetky naše investície do našej starej Lucid. A to aj vrátane opráv! No verili by ste tomu?
